Ahojte, s priateľkou som 8 rokov. Mám 23, ona je o pár rokov mladšia. Vždy sme mali krásny vzťah, žiadne "vážne" problémy. Pred mesiacom som jej našiel email od ženatého suseda, nechcel som sa jej hrabať v mobile, len ma vyrušovalo to blikanie a vibrovanie. Našiel som tam všetky detaily, fotky. Konfrontoval som ju a so všetkým sa mi priznala. Podvádzala ma rok, pravidelne, na rôznych miestach, u mňa v byte, so ženatým susedom (1 dieťa). Stretol som sa s ním, dal mu ultimátum aby to povedal svojej žene, čo jej aj povedal.
Priateľka vraví, že to robila čisto len kvôli sexu, žiadna romantika, žiadna láska. Mňa vraj počas toho ľúbila (čo ja samozrejme považujem za riadny blud). Bol som jej prvý, ale vraj chcela skúsiť niečo nové.
Tvrdí, že ma miluje, že už nemá potrebu to nikdy urobiť a ani to nidky neurobí. Snažil som sa v sebe hľadať chyby, či som sa jej málo venoval, či som nebol dobrý milenec. Vraj jej nič nechýbalo, že som pre ňu "dokonalý", že aj v tom sexe na mňa ten druhý ani zďaleka nemá...
Vždy som jej bol verný a staral sa o ňu, záleži mi na tom ako bude žiť a odpustil som jej. Stále sme spolu pod jednou strechou, dáva mi prejavy lásky, ja som sa na ne odvážil tiež.
Problém ale je, že sa z toho neviem spamätať. Stále si ich dvoch predstavujem, v rôznych polohách praktikách a neskutočne ma to zožiera. Začal som fajčiť, častejšie pijem. Psychicky to reálne nezvládam. Do toho mi všetci naokolo hovoria aký som naivný vôl, že to po čase urobí znova. Že som mladý, stále atraktívny, že mám pozornosť iných žien. Že život je príliš krátky na to, aby som ho prežil s tou jednou. Ja sa držím naopak hesla - život je príliš krátky na to aby si dokázal dať človeku všetko.
Je tu niekto, kto si toto prežil, snaží sa z toho dostať? Úprimne, čo vám najviac dokázalo pomôcť?
