Zdravím vospolok. Stretol sa už niekto z vás s niečím podobným: mám v práci kolegyňu, do ktorej som sa zaľúbil...potiaľ by to bolo všetko v "norme"...ale neviem čo vlastne na nej vidím...nemáme spoločné záujmy, názory, pohľady na niektoré veci máme úplne iný názor...je fyzicky príťažlivá, ale nejde mi o sex. Keď na ňu myslím, nevidím sa s ňou v posteli...len mám strašnú chuť ju objať a už ju viac nepustiť...je to akoby som mal potrebu starať sa o ňu a chrániť ju...neviem čo s tým...sme natoľko rozdielny že na vzťah to nie je, navyše v jednom práve trčí...nie je to šťastný vzťah, je s ním len tak, asi strach zo samoty a neistoty, no aj tak by som bol veľmi nerád príčinou ich rozchodu ak by motyka vystrelila...a na záver otázka...Ako to ustáť, ako to predýchať ten ťaživý pocit na hrudi? Ako sa zmieriť s tým že ten vzťah by bol aj tak odsúdený na zánik?
Nepochopiteľná láska
fyzicka pritazlivost ma velku moc. a ona ako? aj mas pocit ze by mohla motyka vystrelit, ci z jej strany je to beznadejne? no ale do vztahu by som sa s takou zenou nepustal. urcite vies aj sam, ze je to marne. :)
a nemôže to byť tým , že spolu v práci trávite veľa času a keďže nemáš priateľku je ti najbližšou osobou ona?
a mozno este aj v tom sexe by ti kecala do toho co ako mas robit a co robis zle :D To by si len frustrovani a neuspokojeni bol :D
tak vies, mam 34 a nejake tie vztahy uz za sebou, takze viem o com to je. Vie pekne opit rozum, ale to vytriezvenie co nastane je kruta realita :D Najst skutocne skvelu babu s ktorou si sadnes takmer vo vsetkom aj ked nie uplne na 100% je tazke. Ale aspon na 80% je uspech. A kedze on ako uvadzas je uplny opak teba, tak tam len ten sex a dovidopo. Ako na vztah to nevidim vobec.
zo zaciatku by ta to bavilo, sex a bozky atd., ale po case keby ste sa jeden druheho nabazili, by si ju uz zacal vnimat inak a zacal by si vnimat aj rozdiely medzi vami ako rozpor vo vztahu. Ty by si chcel napr. ist na tenis, ona na korcule, ty by si chcel pozerat futbal, ona romant. film, ty by si chcel ist na dovcu k moru, ona do hor, ty by si chcel izbu na modro, ona na cerveno, ty by si chcel dom, ona byt a mozem pokracovat do polnoci. Proste zo zaciatku toto clovek nevnima, ale casom mu aj tie najmensie veci prekazaju. Bud ju len pretiahni alebo ako beskyd pise Zide z oci, zide z mysle, cize zmen posobisko a casom uplne zabudnes a nebudes riesit.
to je na figu človeče, ja som na tom podobne, len jednu stretávam každé ráno v buse a tiež ju mám strašnú chuť objať, pohladiť, vnímať ju pri sebe, zdieľať s ňou bytie, ak sa to dá tak povedať... to len tak nedostaneš z hlavy podľa mňa, asi sa treba dať na chľast:) alebo zmeniť pracovisko, zíde z očí, zíde z mysle... možno:)
