Ahojte. Pôvodne som to zacala rozpisovat na dlho... ale vymazala som to a skusim v skratke.
Zijem v nefunkcnom vztahu, kvôli dieťaťu. Prezila som tri ci styri roky trapenia kvôli odmietaniu, nezaujmu atd atd. Chybala mi laska, chybalo mi vsetko, chybal mi aj sex.
Po takom dlhom odmietani prisla zakonite chvila, kedy som uz prestala mat zaujem aj ja. Zmierila som sa s tym, ze vztah uz mat nebudeme. Iba ak vztah brata a sestry. Ale nemôzem sa zmierit s tym, ze tak mam prezit cely zivot. Nezaujem, chlad, sexualna abstinencia.
Nasla som si nove zamestnanie a nasla som si milenca. Od neho dostavam vsetko co mi doma chyba. Stretavam sa s nim v robote i mimo nej. Neni to laska, ale od neho dostavam vsetko, co mi chyba. Lenze... zacinam sa nanho moc namotavat. Chyba mi,ked nie som s nim. Chyba mi, ked mi necinka mobil so spravou od neho. Mam pracu ako casnicka. Ked on konci v robote, len cumim na hodiny, kedy uz pride. Som namotana skratka lebo dostavam vsetko co doma nemam.
Konecne som sa zacala tesit, konecne mam dobru naladu, konecne som zacala zit.
Ale. Su tri moznosti. 1. pokracovat tak ako to je, co ale mne sa nepaci lebo mi cim viac chyba 2. stretavat sa len kvôli sexu 3. ukoncit to.
Ani jedna moznost sa mi nepaci. Vsetko je zle.
Co mam robit?
S tym mojim ... spolubyvajucim ... nase spolubyvanie ukoncit nemienim. Ale zit s nim znamena zomierat zaziva. To nie je ani zivot, to je len prezivanie
