Som už vlastne mŕtvy, už to len dokončiť..

Tak zisti čo ťa bavi.Len ty sa poznaš najlepšie.

Čo tomu predchádzalo? Nemám chuť tu písať celý svoj životopis a určite by sa to ani nikomu nechcelo čítať.
Ja som už skúšal všetko možné. Bol som aj u dvoch psychiatrov. Že potrebujem niečo, čo mi dobije baterky, som už vedel aj predtým. Čiže nič moc mi to nedalo. Chodievam sem tam aj do fitka, ak mám energiu a čas. Ale, že by som sa tam nejak tešil nemôžem povedať. Nebaví to proste. Nebaví ma už nič

nikto ti nepomože,len sam si pomožeš.Preživala som to čo ty.Kupila som si nemčinu a s odporom sa začala učiť celkom sama.Zmena mojho myslenia nastala pri oslovovani mojho mena s vďakou starymi ľudmi čo som opatrovala.Vtedy som sa necitila ako vzduch a zarobene peniaze mi to dokazovali.Hľadaj zmenu,neľutuj sa lebo v hlave budeš mať kolotoč z ktoreho nebudeš vedieť vystupiť....

11111111111
treba vedieť oddeliť s akymi ľudmi. chceš povedať, že to neplatí? mne sa to na mojom pracovisku vždy potvrdilo. pripomenul mi to Idontgivea.. škoda, že sa nevyjadruje

pravidlo ktore plati
bud k ludom mily, vytru s tebou podlahu aj riť
bud k ludom nepristupny, lezu ti do zadku
ked ti je na figu alkohol ani oblnut sa drogami nepomože. to ta ešte bude stahovat na dno..už asi vieš..
ked mne bolo na figu, pomohlo mi fitko, kurz spevu a také volovinky, bolo to niečo, na čo som sa mohla počas dna v práci s debilnými kolegami tešiť. ked sa máš na čo tešiť, lahšie zvládaš tlaky v práci aj sa tak lahko nevytočíš..potrebuješ niečo pozitivne priniest do života, ty nemaš sa na čo tešiť...najdi si nejaku prijemnu činnosť na vyčistenie mysle, bars aj vypomoc v utulku pre zvierata alebo psychologa na ktoreho všetko vyleješ, aj tak všetko stoji prachy či už daš na kurz kreslenia, fitko alebo raz tyždenne sedenie s psychologom..možno ti urobi radosť aj to, že utracaš peniaze na seba. však kym nemaš rodinu tak čo chceš pracovať len na dane? to modlenie k bohu je tiež dobré, neprestávaj, len nesprávne na to ideš ak ho žiadaš o svoju smrť. musíš sa modliť o silu každý deň!

Takto doslovne nie, ale stretla som jedného človeka, ktorý použil asi tie správne slová, alebo proste nastal nejaký správny moment alebo čo ja viem čo, proste na základe jedného rozhovoru som bola prinútená sa zamyslieť nad určitými vecami. Samozrejme to neznamená, že hneď na druhý deň bola zo mňa nová osoba, ale posunulo ma to o krok vpred. Bolo to niečo ako odrazový mostík pre mňa. A stretla som sa tiež už v živote s pár ľudmi, ktorý tiež potrebovali správnu osobu a správne zvolené slová. Naozaj sa stávajú situácie, že proste treba len impulz od tej správnej osoby. Je to podobné ako s učiteľmi - niekto môže mať napríklad celý život problémy s matematikou a vyslovene nechuť k tomu predmetu. A zrazu príde iný učiteľ a dokáže to podať a vysvetliť tak, že zrazu sa ten dotyčný nad tým zamyslí a postupne to začne chápať aj keď v podstate aj tí učitelia predtým mu hovorili to isté, len inak.

nina mi chces povedat ze u teba sa to zmenilo k lepsiemu na zaklade toho ze ti niekto nieco POVEDAL?

Práve preto ma zaujíma, čo tomu predchádzalo, pretože z nie dosť konkrétneho popisu situácie sa nedá presne vydedukovať čo by mu pomohlo.
A ide o to, že tú silu má v sebe dúfam každý, len treba zistiť čo konkrétne treba zmeniť a na to treba pochopiť situácie ktoré tomu celému predchádzali a nejako ich vyriešiť.
A ide o to, že sú ľudia, ktorí niekedy naozaj potrebujú hlavne veľa veľa povzbudzovania, niekedy stačia len vhodne zvolené slová, správna osoba, ktorá ich vysloví a človek sa na všetko začne pozerať inak, hoci možno predtým mu to bolo už povedané 100 krát.
To hovorím z vlastnej skúsenosti.
A tiež som bola aj stavoch, že som nemala chuť žiť a v podstate som všetku energiu investovala do sebazničovania a vlieklo sa to so mnou niekoľko rokov. Ale dá sa z toho dostať, niekedy to chce fakt iba správny moment.

nina, ty si vazne myslis ze to neskusal?
tieto rady na tomto fore su uplne smiesne, povrchne, klise otrepane frazy ktore este nikdy, nikdy a nikdy nikomu na svete nepomohli, pretoze su to len kecy. ale zas nechcem to nikomu vycitat, pretoze fakt poradit nieco uzitocne a k veci je velmi tazke.. ale proste napisat niekomu v takychto situaciach ze aby radsej "zacal na sebe makat" je taka galakticka kokotina ze k tomu ani nemam co povedat, pretoze je uplne jasne ze ak ten clovek na to silu mal, tak to uz davno skusil a ak nemal tak je zbytocne mu to vobec hovorit

Berieš to zo zlého konca. Skús tú energiu, ktorú vkladáš do sebazničovania, radšej vložiť do sebaobnovy - regenerácie. Tiež poznám stavy, keď človek len prežíva a snaží sa iba zničiť sám seba, ale treba tú energiu vynaložiť skôr na vyhrabanie sa z toho dna.
Čo ťa vlastne priviedlo k týmto pocitom? Čo tomu predchádzalo konkrétne?