Dobry den,
mam sprosty problem, ja viem.. Ide len o to, ze moj priatel je uprimny. Povie mi vzdy, co sa mu paci, a co nie, aj za tu cenu, ze ma to zrani. Potom som z toho smutna, tak sa cuduje preco, ked je len uprimny.
Ja si vazim, ze je uprimny, ale niekedy ma to fakt zasiahne az do srdca, niekedy kvoli tomu placem, co mi povie. Znizuje mi to sebavedomie, som neista, nechcem sa s nim niekedy ani rozpravat, lebo sa bojim, co zas povie.
Je mi uz aj luto, ked pochvali nejaku cudziu zenu. Viem, ano, je pekna, ma pekne saty, je sympaticka, ale preco? Mam pocit, ze tym padom ja som menej pekna, menej sympaticka, menej pozornosti mi venuje.
Povie mi, ze mama lepsie vari. Ja viem ze je to pravda, ja som este mlada, samozrejme ze nenavarim jak zena s 30 rocnom skusenostou. Ked sme na nejakej akcii, niekedy povie, ze pozri na nu, ake ma pekne saty, take by som si mala kupit. Ale ja pocujem aha, tu by som pretiahol, ved ty si taka nevkusne oblecena.
Preco ma to tak trapi? Co mozem robit? Ako sa mu pacit? Ako docielit, aby povedal niekedy nieco pekne aj mne? Nebola som ziarliva, no v poslednom case to so mnou ide dolu vodou. Ja nie som nejaka neatraktivna, myslim, ze napadnici by sa aj nasli, ale uz zacinam ziarlit aj na hluposti. Uz len ked sme vonku s nejakou jeho znamou, a ona ma dar reci, dokaze hovorit, ze ju vsetci pocuvaju so zatajenym dychom, a on potom povie, aka je ona skvela, ako to vie, ma taky talent, tak ja som uz na dne. Hoci viem, ze je len uprimny, ze ma pravdu.
Co sa so mnou stalo?
