Prajem pekny den, pred nejakym casom som sa zoznamil s dievcatom /28/ ktorym si neskutocne rozumieme, je nam spolu maximalne dobre, mame spolocne zaujmy, nonstop sa smeje a spontanne nas napadaju tie iste veci. Je o 4 roky starsia. Katolicky zalozena a uz ak, tak ocakava partnera pre cely zivot. Naopak, ja, buducnost velmi neriesim, a zijem pre pritomnost, a najblizsich par rokov by som sa nerad zenil, taktiez o zakladani rodiny tazko hovorit. Ked som tieto veci s nou zacal preberat tak sa urazila a vztah sme vzajomne ukoncili vzhladom na odlisne predstavy o buducnosti. Aj napriek tomu, ze nas vztah nenabral na obratkach, boli sme spolu cca tyzden…neviem a nechcem si predstavit odlucene a uz teraz ma to boli, nemam uz ani chut zit a robit veci ktore som mal kedysi rad...
Zazil niekto nieco podobne, pripadne vie mi niekto poradit co robit? (riesenie asi ani nie je :(( ) ciste zufalstvo toto z mojej strany . Stale premyslam nad tym ako to zachranit...a pomyslenie na stratu tejto osoby ma ubija.. ://
Dakujem
Skutočne tá pravá
Ak spolu máte byť tak budete. Možno ste sa stretli v zlom čase. Nechaj to voľne plynúť a uvidíš. Možno potrebuješ vyzrieť na založenie rodiny.
A nepochybuj, lebo potom naozaj nestretneš. Neber to v zlom ale neviem ti to lepšie napísať-raz sa možno na tom budeš smiať s inou ženou a rozmýšľať nad tým čo si to chcel urobiť.
Cely nas problem je len v jednom, vidina buducnosti, ja si zial zatial neviem predstavit po 1-2 rokoch zalozenie rodiny/svatbu, ona ano.
Toto vsetko si zial uvedomujem a uz som kvoli tomuto celemu vyrojil vela slz, prijam az nemam chut zit..pochybujem ze este v zivote stretnem niekoho ako ona...preto ma to tak trapi.
Ale asi je fakt lepsie ukoncit nieco zacinajuce teraz - skor, ako neskoro :((
Ja som si myslela, že ak už niekto ide do vzťahu, tak s vidinou, že sa nebude musieť rozchádzať. A to nie som kresťanka. Na začiatku vzťahu si nemôže byť nikto istý, že to vydrží až za hrob, to sa môže rovno vydať/oženiť ako v Pakistane. Ale zase rátať s tým, že mám vzťah, ktorý viem, že ukončím je opačný extrém.
Vaše životné štýly sú diametrálne odlišné. Napriek tomu, že sa budeš nejakú dobu trápiť podľa mňa by si to mal nechať tak. Ak do toho padneš budeš sa stále len trápiť kvôli prispôsobovaniu sa jej. Ona bude na koni a mám taký pocit, že z teba sa stane chlap \"pod papučov\". Keď prekonáš to blbé obdobie prípadného odlúčenia a potom sa na to pozrieš z nadhľadu pochopíš, že si urobil správnu vec. Autonómiu si nenechaj narušiť ani vo vzťahu. Ak máš už teraz horší pocit len z toho či do toho ísť tak nechoď.
Bude to ťažké (ja som tiež chcela začať vzťah s veriacim mužom) ale ver mi niekde tam vonku ťa čaká žena pri ktorej nebudeš musieť robiť žiadne kompromisy (ak tak minimálne) a hlavne nebudeš do ničoho tlačený a tým pádom budeš spokojný. Mne to vyšlo a vyjde to aj tebe. Kde sa zavrú jedny dvere prievan z nich ti otvorí druhé. Všetko je tak ako má byť. Riaď sa vnútorným hlasom. Ten ťa privedie k cieľu.
Presne tak, neda sa urobit kompromis ona to nepripusti chce vztah na cely zivot uz. Ja nad tym nonstop premyslam, rojim slzy ale netrufam si na taky vztah v 23 rokoch. :((
