Downov syndrom - nechat si dieta?

velmi zle sa to pise, ale asi nie...nenechala, samozrejme po viacerych vysetreniach, pretoze aj sesternici bolo povedne ze caka dieta s DS a dnes ma uzasne zdrave dieta....
keby to vsak bolo velmi iste, neisla by som do toho, aj kvoli sebe, aj kvoli nemu...neodsudzujte ma

resp. zle som sa vyjadrila, su ini na ten prvy pohlad, to je nepopieratelne, ale nie su lepsi ako my bez postihnutia a ani horsi...len spolocnost ich vacsinou dava do pozicie inakosti v tom inom uhle pohladu...

multilevel, tak to mas stastie, ze sa ta ziadny clovek s DS (alebo akymkolvek inym mentalnym postihnutim) este nespytal, preco prave on je postihnuty, preco ma chory mozog, preco sam nedokaze to a to...Uvedomuju si svoje postihnutie...Dokonca aj male deti :) Nechcu byt iny, ale spolocnost ich mnohokrat dava do pozicie "si iny". Ci uz recami, ze su ciste duse, ze su slniecka, ze su vsetci krasny dusou, alebo tym, ze ich neviem ako lutuju, alebo odcudzuju, ze nic nedokazu a len vyciciavaju statny rozpocet...Su to normalni ludia, najdu sa medzi nimi aj lenivi, aj agresivni, aj vecne mrzuti, ale aj vysmiati, laskavi, pracoviti :). to je take iste ako by ste povedali, hm, ty si muz, plnsej postavy a preto mas takuto a takuto povahu....

Pozri, výsledok neber na 100%. Mne tiež povedali, že moje dieťa bude na 99% postihnuté Downovým syndrómom a nie je.
Ja som sa vtedy rozhodla, že si malé nechám a spravila som dobre, to však neznamená, že ty musíš spraviť to isté.
Ty sama musíš vedieť či si pripravená starať sa o dieťa s DM po celý život alebo či máš niekoho kto Ti môže byť oporou. Zváž si všetky pre a proti a rozhodni sa podľa srdca.
Ja som sa s tou myšlienkou zmierila hneď, lebo mi ťahalo na 39 a šancu na zdravé dieťa som už veľmi nemala. Bolo to moje prvé tehotenstvo, takže som bola schopná prijať aj dieťa s DM. Rodiť som išla s naštudovanými informáciami o postihnutí a s tým, že najbližší vedeli, že čakám dieťa s postihnutím, takže radosť po pôrode zdravého dieťaťa bola o to väčšia.

Tak ale tu sa bavime len o DS, nie o inych postihnutiach :)
Ja to napriklad nevnimam z krestanskeho hladiska, lebo krestanka nie som, ale skor z toho, ze mam urcite skusenosti a vdaka nim som pochopila, ako velmi som sa mylila, ked som kedysi bola jednoznacne za potrat. Uz nie som, urcite nie pri detoch s DS. Kebyze som na mieste matky, ktora stoji pred rozhodnutim nechat si taketo dieta, urcite sa najprv psychicky zrutim, a az potom zacnem uvazovat. Takze sa nechcem hrat na ziadnu hrdinku...
Ale pokial sa bavime o tom, ci to dieta je nestastne, ak prezije tych par rokov (lebo ako isto viete, ludia s DS sa vela v priemere nedozivaju), tak urcite nestastne nie je :)

Tak my nie sme zvierata a potom zviera si samozrejme nevie samo sposobit potrat, preto zabija slabsich, ci postihnutých, teda ked su uz na svete. Asi vedia preco. Ale clovek ma moznost predist roznym nestastiam, ci utrpeniam, prameniacich z postihnutia. Su totiz aj horsie, nez DS, kde deti trpia cely zivot napr. aj bolestami. Nemyslim, ze je to hra na Boha, ked sa tomu da predist.

Otázkou zostáva ci ma človek právo ukončiť začínajúci život človeka alebo je to len hranie sa na Boha? Ktoré zviera si spôsobi samo potrat mláďata. Žiadne necháva to na prírodu.

Deria, to mas odkial, ze to dieta sa s tym naucilo zit? :D :D
Vies, je ine ak si cely zivot zdrava a zrazu ostanes napriklad ochrnuta. Je ine, ak cely zivot vidis a zrazu oslepnes. A je totalne ine, ak sa narodis s postihnutim. Tie deti mozno vnimaju, ze su ine, ale kedze nikdy nevedeli ake je to byt "normalny clovek", tak ako sa s postihnutim mozu vyrovnat? :) Oni postihnutie nepocituju :)
Toto su len predsudky ludi, co s ludmi s DS nikdy neboli v kontakte. Keby som sa s takymi ludmi nikdy nestretla, tiez by som mala asi podobne nazory ako ty, alebo niektori prispievatelia. Je predsa jedno, ze ty alebo ja by sme sa nechceli narodit s postihnutim. Ziaden zdravy clovek by sa nechcel narodit s postihnutim. No kebyze sa s nim narodis, tak NIKDY nad nim nepremyslas, lebo si ho nebudes uvedomovat...

Ti, co pisete tolko pozitívnych veci o Dawnsyndrome, ake su tie deti stastne.....to nie je pravda. Tie deti sa s tym postihnutim len naucili zit, pretoze im nic ine nezostava. Samozrejme, ze by som take dieta milovala, keby uz bolo na svete, mozno viac, nez zdrave, lebo by mi ho bolo luto. Najdolezitejsiu rolu nehra, ci by som ako matka mala velku starost, ci dost financi, to vsetko sa da zvladnut ale za najdolezitejsi fakt pokladam, ze tie deti su raz poznacene na cely zivot, aj ked sa to tu niektori snazia okraslit. Nie my, ktorym sa nam dobre hovori a radi ale to dieta s tym MUSI zit. Opytajte sa sami seba, ci by ste sa chceli narodit s Dawnsyndromom a najdete odpoved, ci je rozumne priviest take dieta na svet.

moja teta mala dceru s downovym syndromom. zomrela ako 31 rocna. teda - ta dcera. teta mala okrem nej este dve deti, ale najradsej mala tuto dceru, nielen preto, ze bola stale s nou, ale prave preto, ze bola taka radostna a dobra. to co tu ludia pisu ze tieto deti davaju vela lasky je naozaj pravda. ale len takym rodicom, ktori tiez maju v sebe lasku. tetina dcera zomrela pred styrmi rokmi, ale teta za nou stale smuti a stale rozprava aka bola dobra a aku mala cistu dusicku. mozno je to naozaj tak, ze tito ludia sem prichadzaju s dobrou a cistou energiou a cloveku je v ich pritomnosti krasne. dokonca by som povedala, ze mat take dieta je skor vysada, nie nestastie. ale to tazko vysvetlit niekomu, kto pozera len na tie starosti ktore by mohli prist. druha vec je, ze takyto clovek nikdy nebude samostatny a ak sa tebe nieco stane, bude odkazane na cudzich ludi. naozaj treba velmi zvazovat ako sa rozhodnut.