Zamilovala som sa do najlepšieho kamaráta a neviem čo ďalej

Mne je celkom luto, ze dievca hned da chalanovi a to s nim este ani nechodi alebo ho dobre nepozna. Vacsinou to vzdy skonci zle. Mali by byt odmietavejsie a aspon by zistili ci ten chalan naozaj pocka alebo nie. Ako napriklad prispevok od pouzivatelky nikdY viaC. Chalan si chcel len uzit a potom bez slova zmizne..

vopred sa ospravedlňujem, že nereagujem na tému, ale na komentár nikdYviaC:
len chcem povedať že veľmi dobre ti rozumiema chápem ťa.. mám podobný príbeh, tiež riadne zamotaný a tiež v ňom figurujú 2 hlavní "hrdinovia".. :/ len chcem popriať veľa síl a nervov, nech sa so všetkým vyrovnáš a hlavne nech si šťastná.. kiežby sa nám to všetkým podarilo :)

Dievča, dievča... Teba musel poznať už Voltaire, keď vyslovoval túto myšlienku : "Láska je zo všetkých vášní najsilnejšia, lebo útočí zároveň na hlavu, srdce a telo." Zdá sa mi, že ten Tvoj vzťah je karmický...

Ahojte. Prispejem príbehom, nemám odpoveď na otázku, srdce je srdce, ale veci sú vraj v hlave....
Mala som 17 keď som spoznala svojho (vtedy som to ešte nevedela) najlepšieho kamaráta.
Sprvoti som sa ho obávala, lebo bol sčítaný, inteligentný a vždy priamy a jednoznačný - a ja mladé dievča, ktoré ešte ani nevedelo čo bude o 5 minút, s malým sebavedomím a množstvom snov.
V mojom vnútri sa to bilo, čo sa to týkalo môjho kamaráta. Bol pre mňa záhadou a pritom som bola jedna z mála, ktorej sa otvoril viac ako iným.
Poznala som ho už niečo viac ako dva roky, keď sa všetko jedného dňa zmenilo.
Keď som na neho myslela, tak som tvorila - písala básne, vyrábala výzdoby, šila,...
Možno som to tušila, vedela - a možno nie. V každom prípade som vtedy bola akurát vo vzťahu z ktorého som sa utiekala práve ku kamarátovi. Jeho vrúcne objatia, utešujúce slová ale aj uštipačné poznámky ma držali nad vodou ale zároveň začali živiť predstavu, že je niečím viac.
Podľahla som tomu citu a práve na 1.máj som si s ním dohodla stretnutie. Piknik v parku, prechádzka a potom káva u mňa na internáte (študovala som na vysokej už vtedy).
Dorazili aj dvaja naši priatelia, medzi kotrými to vrelo už dlhšie a tí začali sprostú hru. "kto bude slabší" - znamenalo to, že kto odolá toho druhého pobozkať. Oni spolu a a nás dali dokopy tiež.
Odolávala som, odolávala - už keď som to hodlala vzdať, tak sa jeho pery dotkli mojich. ON PRVÝ !!!....
Nepochopila som to.Išla som sa zblázniť.
Potom mi povedal že sa večer za mnou ešte zastaví, že bude mať cestu a že si niečo ujasníme.
Večer prišiel, ale nakoľko som otvorila fľašu vína, nemali sme šancu prebrať ten bozk.
Rozhovor nahradili ďalšie bozky a potom sme prekročili všetky hranice priateľstva. Ráno keď som sa zobudila, cítila som teplo jeho tela a ako mu bije srdce - "žeby pre mňa?"
Nie...
Z omylu ma vyviedol a ja som sa to snažila predýchať.
Nasledujúci rok sme naše priateľstvo udržiavali v pohode, ale moje citi neprechádzali.
Bezhlavo som vkročila do ďalšieho vzťahu v snahe na neho zabudnúť - bezvýsledne.
Ukradla som si s ním ešte pár krásnych noci - chvíle na ktoré som sa rozhodla nikdy nezabudnúť.
Potom jedného dňa z môjho života zmizol...
Bez rozlúčky, bez jediného slova ho nebolo.
Odišiel do zahraničia a mňa tu nechal s mojou bolesťou. Zabudnúť na neho mi dávalo zabrať. Pol rok som zmáčala po nociach vankúš slzami až kým som zo seba nevyplakala všetko (no jasné).
ďlaší cca pol rok som si pekne študovala, pracovala a zabávala.
Potom som stretla mladého muža, ktorého mi predstavil môj kamarát dávnejšie. Pracovali sme spolu v jednom podniku a týždeň čo týždeň sme niekam spolu chodili za zábavou.
Až kým neprejavil záujem.
A ja som sa cítila taká vyrovnaná a sama, že som to skúsila.
S týmto partnerom sme mali dlhoročný ročný vzťah - presťahovali sme sa aj do iného mesta a po čase zrazu bum.
V "našom" obchode som sa s NÍM zrazila. Pri mrazničkách. Zrazu padla opona (nie doslovne) a ja som skoro nedýchala.
Svojho partnera som v tej dobe veľmi ľúbila. Nepomyslela som na nič z minulosti, ale TOMU KAMARÁTOVI som dala druhú šancu.
Stretávali sme sa, zabávali a podporovali.
Ale prišlo to čo som nechcela.
TIE citi. K NEMU!
Po večeroch som nevedela spávať a ráno ledva vstávať. Prvá myšlienka patrila JEMU a posledná večer tiež.
Mal však priateľku. Padlo rozhodnutie. Preruším s ním všetky vzťahy. Nepadlo mu to dobre, ale zmizla som mu zo života. Teraz ja. Ale neprechádzalo to. Na partnera som sa ledva vedela pozrieť a dni boli neznesiteľne dlhé. Nebolo úniku.
Po pol roku sa mi ozval cez facebook. Bola to pozvánka na nejakú udalosť. A ja som sa rozhodla ísť. Neviem či to bola chyba, ale uľavilo sa mi, keď som ho po dlhej dobe opäť videla (pravdaže je single).
Nič si nenahováram. Jemu neklamem. Číta vo mne ako v otvorenej knihe, ale neviem či si to uvedomuje.
Nosím v sebe strach a lásku. Mám pocit, že sme si súdení, ale neviem či by ma dokázal milovať. Skutočnou láskou.
Stále neviem čo pre neho v skutočnosti znamenám. A neviem ako to s partnerom ukončiť. Nikdy som mu nehodlala ublížiť, ale toto ho asi zloží. Hlavne preto, že spolu máme aj byt a rodiny sa poznajú.
9 z 11-ich prekliatych rokov čo HO poznám. Pred deviatimi rokmi som sa zamilovala do najlepšieho kamaráta a teraz opäť.
Neprejde de bez myšlienky na neho, neprejde noc bez sna o ňom.
Čo robiť? Neviem. Ako sa odmilovať? Netuším. Skúsiť to sním? A načo?...
Som sebatrýzniteľ. Radšej sa držím "priateľsva" akoby som o neho mala prísť. Závislosť? Možno. Je to choré? Asi.
Jediné čo viem, že bez neho neviem žiť, aj keď on bezo mňa možno áno.

Preco si Agnes myslis, ze by priatelstvo medzi muzom a zenou neexistovalo?

Priatelstvo medzi muzom a zenou neexistuje, ak existuje, tak len do casu. To vase sa uz skoncilo ci si to pripustas alebo nie. Uz to nikdy nebude ako predtym. Pripada mi to, ako keby ta len chcel namotat, balil ta, bozkaval aby si sa zalubila a ked sa to stalo, ruky prec a uz ta nechce. Mozno potrebuje len obdivovatelky, lamat srdcia dievcatam a to mu k stastiu postaci.

netlač na neho, mal by vedieť že o chceš, ale na druhej strane rešpektuješ jeho rozhodnutie, že nechce prisť o vaše priateľstvo a kedže on sam zaujem nema treba sem-tam len tak mimochodom spomenuť že večer nemožeš isť von s nim či vašou partiou, lebo maš iny program (maš akože stretnutie s inym chalanom) ak mu neotvori oči konkurencia, tak je to scela zvytočne sa s nim vobec trapiť (nič neprospieva chlapovi tak ako poriadny sok v laske- ked som ja naposledy dostala pozvanie od cudzieho, ten moj mi cely mesiac nosil bonboniery :-D)

16 ...ja viem že je to jediná možnosť ale strašne sa toho bojím :/ nemám rada neistotu... mám sa ho to spýtat cez net alebo radšej face to face?

Koľko máš rokov, ak smiem vedieť? Dokážeš byť kamarátka s niekým, do koho si zamilovaná? Risk je zisk... pokiaľ sa neopýtaš, nedozvieš sa... toto je proste jediná cesta...

chcem mu povedat že bud budeme kamáti alebo budeme spolu chodit ...ale bojím sa ze ho tým stratím a že stratím to všetko čo sme zažili ...chcem to risknut a želám si aby sme boli spolu ..ale čo ak povie že budeme kamaráti.. skončia sa všetky bozky.... :/