Dobrý deň, začnem takto. Sme jedna veľká ucelená rodina. 18 rokov som mala pred 5 mesiacmi, učím sa dobre. S mojou mamou si vychádzam celkom dobre , len je tu jeden problém. Nevie akosi pochopiť že už nemám 14 rokov. Musím chodiť cez týžden o 20:00 domov (s tým sa ešte dokážem zmieriť), ale keď si chcem výjsť trošku s kamarátmi von, zabaviť sa tak maximalne len do 21:00 aj to už je na mňa nahnevaná že kde toľko som. Som mladá, chcem si užívať mladosť na plno, nemyslím fajčiť a piť ale mať zážitky s tými ktorých mám rada aby som mohla potom niečo v budúcnosti rozprávať svojím deťom. Nedokážem sa sňou normálne porozprávať lebo stále zastáva názor že som "primoc mladá" na to aby som takto "žbrílala po vonku", pritom nerobím nič zlé, a tieto roky života nechcem premárniť len tak. Vždy mi hovorí aký je tam vonku svet zlý, moc ma chráni. No ja už sa chcem vedieť sama o seba postarať, takže toto prílišné chránenie mi príde troška na 14-ste roky. Chcem aby ma život naučil samú, a nie aby mi niekto vopred dával múdrosti, každý človek je odlišní. Chcem sa zo všetkých chýb ponaučiť sama.
Ďakujem za vašu chvíľku, neviem už ako ďalej, chcem mať normálny slušný teenagerský život. Máte na tento prípad nejaké riešenie ? Ďakujem za každú pomoc.
