Zdravím, otváram túto tému lebo sa nachádzam v situácií, keď neviem ako sa rozhodnúť. niektorým sa to bude možno zdať primitívne, ale niekto mi možno poradí.
Moja otázka znie, kedy ste si urobili doma konečne po svojom? myslím vzťah rodičia a dieťa. že kedy ste si dupli nohou a povedali si áno toto chcem a aj tak to spravím, či aký impulz vás k tomu viedol a spravili ste to, aj napriek tomu, že rodičia boli úplne proti.
Mám 21 rokov, študujem, škola ma baví, netúlam sa, nemám frajerov, robím takmer všetko čo mi povedia..ale chcem konečne začať robiť aj to, čo chcem ja, a nie len to, čo odomňa vyžadujú ostatní. Vopred ďakujem za rady :)
Dospelosť a rodičia
zuzu100
Agnes998
Mne moja mama tiez nedoverovala a neviem ci mi vobec niekedy zacala doverovat, mozno ani nie. Drzala ma velmi na kratko a aj ked som bola dospela, nemohla som ist s kamaratmi na chatu a pod. Nemohla som si dupnut, lebo by ma vyhodila z domu. Prve roky po skole som sa len tak pretlkala, zarabala tak strasne zufalo malo, ze ani ten najlacnejsi podnajom z najlacnejsich by som si nemohla dovolit. Ona mi len vykrikovala ze dokym byvam u nej, musim ju posluchat a ked sa mi nepaci, mam vypadnut. Snad ty az takych prisnych rodicov nemas a snad sa nejak dohodnete. Nie vzdy sa da dohodnut, v mojom pripade to bolo uplne nemyslitelne. Tam ziadna dohoda nikdy neprichadzala do uvahy. Bude len to, co mama povie a hotovo. Svoj zivot som si zariadila az ked som sa od nej odstahovala. Dnes spolu vychadzame dobre, ale najlepsie ked len raz za dlhsi cas pridem na navstevu. Ked som sa kvoli vybavovackam v rodnom meste musela tam zdrzat par dni a u nej prespat, vzdy som sa strasne tesila, kedy zas konecne vypadnem. Mama ma vkuse len buzerovala, odloz si hrncek, daj si ponozky, oblec sa poriadne, ustel si postel a pod. A to mam 35. Som rada, ze som odtial prec a nikdy by som sa tam nevratila.
otec256
Jednoducha odpoved - ked som opustil rodicov a nasiel si podnajom a pracu, vtedy som si zacal robit co chcem.
Teraz tiez moje deti ucim - moj dom, moje pravidla, lebo inak by sme sa pobili. Ak si chcu dupnut - prosim, nech si zariadia zivot a nemaju problem. Dovtedy ale musia posluchat i ked su niektori plnoleti.
dennis
Z textu to vyplýva, že buď ti tvoji rodičia nedôverujú, alebo si myslíš, že ti nedôverujú. Všetko vyrieši normálny a kľudný, neemotívny rozhovor. Spýtaj sa rodičov, čo od teba očakávajú, na oplátku im prednes svoje predstavy o budúcnosti. Správny rodič pochopí svoje dieťa a bude ho akceptovať. V neposlednom rade ide aj o kompromisy, každý z nás má určité predstavy o tom druhom a niekde medzi sa naše predstavy stretnú a pokiaľ to tak akceptujeme, dosiahneme spokojnosť na oboch stranách - kompromis.
phoe
V 15tich....si to presvihla :)
