Asi polroka si dennodenne bez prestávky píšem s jedným mužom, semtam sme sa aj stretli a naposledy mal ku mne veľmi blízko, stále ma obíjmal, hladkal, nechcel sa odomňa odtrhnúť. V poslednej dobe mi stále hovoril ako veľmi ma má rád a že som jedna z mála ľudí na ktorých mu záleží. Zároveň ako veľmi sa mu páčim, žiarlil keď som bola vonku s mojimi kamarátmi, nevedel zniesť keď som mu nepovedala kam idem alebo kde som bola. Narážal tiež na to, že si so mnou vie predstaviť vzťah, že som len jeho a nikoho iného a že odkedy ma pozná nerieši nijaké iné ženy. Jednoducho mi dával stále najavo že som pre neho výnimočná. Ja som to vždy obrátila na srandu, alebo som to zahovorila. Teda tiež som mu povedala že ho mám rada, ale on je úplne iný typ človeka ako som ja a žije úplne iný život ako ja a neviem si predstaviť, že by nám to klapalo. Ale vedel že sa s nikým iným nestretávam a ja som to vedela o ňom, keďže sme sa zverovali aj s takýmito vecami ako sú naše bývalé lásky a podobne. A potom v jeden deň, totálne nečakane, si zmenil stav na facebooku na zadaný s nejakým dievčaťom, ktoré nikdy v živote nespomínal. Zostala som zaskočená a trošku k nemu odmeraná, vyzeralo že ho to trápi, stále sa ma pýtal čo mi je, až mi nakoniec napísal že viem že ľúbi mňa a že možno som si domyslela niečo čo tak vôbec nie je a som nahnevaná zbytočne. No ja som to ďalej nechcela rozoberať ani nerozoberala. Odvtedy to je medzi nami také nijaké, nedokážem sa prinútiť s ním nejak veľmi komunikovať a on tiež vyzerá že už bezomňa dokáže prežiť, nie ako do toho dňa kedy nevydržal hodinu bez toho aby som mu odpísala (čo je divné, veď s tým dievčaťom musel niečo riešiť už predtým než s ňou začal chodiť). Moja otázka znie: Mám právo byť na neho nahnevaná a cítiť sa podvedená? Pretože ma klamal, dával mi pocítiť aká som pre neho jediná a najlepšia a pritom si našiel dievča a ani sa nenamáhal mi o tom nejako normálne povedať? Ale zasa ja som ho svojim spôsobom odmietala, nereagovala som na to keď chcel naše kamarátstvo posunúť ďalej, prevracala som to na srandu. Je odomňa pokrytecké chcieť aby ma tak vnímal naďalej a nemal nikoho iného, keď ja sama si neviem vzťah s ním predstaviť?
Mám právo byť na neho nahnevaná?
a vieš aj kvôli čomu to rozum nedovoľoval? len kvôli tomu že bol odlišný od teba?
nuž sama ale musíš prísť na to, či ho máš radšej ako kamaráta alebo nie. do svojich pocitov sa vyznáš isto lepšie ako ľudia na fóre, ktorí ťa nepoznajú :) no môže to byť aj tak, že ťa trochu zabolela strata jeho záujmu. bola si navyknutá na to, že si mala jeho pozornosť a lichôtky, venoval ti veľa času.. a zrazu nič, venuje ich inej. je tam istá krivda, že to nemusel myslieť vážne a to iste mohol nakecať aj jej. môže to vytvoriť tú ilúziu toho, že ho máš možno aj viac rada ako je to reálne.
mňa by mierne odradzovalo to ako žiarlivo sa správal a ako mu vadilo keď nevedel kde si. a to ste boli len kamaráti, ktovie kam by to dospelo, kebyže máte spolu vzťah..
platí to čo som nižšie napísala ;-)
keby mal charakter, tak Ti inakšie dá na vedomie, že má nejakú
a mám pocit, že to spravil hlavne kvôli tomu, aby ti naschvál ublížil
je to úbožiak
on má už inú, tak to už nerieš ..ktovie ako dlho s ňou je, nemusel jej hovoriť kecy .. proste sa do nej zaľúbil a hotovo ... na tom nič nie je ... proste ho nechaj tak, nepíš mu už a nechaj ho žiť si jeho život a ty si ži svoj bez "neho"
pozri ty sama si ho predsa nechcela, on to vycítil, veď si mu to dávala aj dostatočne najavo, vždy si všetko obrátila na srandu, tak sa nemôžeš diviť, že nečakal na teba, ale šiel si svojou cestou, na kt. našiel inú ... nemáš teda dôvod na neho byť nahnevaná, aj keď si môžeš pripadať podvedená, ale nie si .. ten človek ti nič nesľúbil, len ti písal pekné veci ..
na druhej strane si myslím, že je aj dobre, že si našiel inú, pretože z tvojho textu sa mi nepáčilo, ako bol žiarlivý, keď si sa stretla s niekým iným , že nevedel kde a s kým si ..a čo je ho po tom?
Veď ja viem, že to nemôžem chcieť. Ale ja si nie som istá ako ho beriem, nemôžem povedať že ho beriem čisto ako kamaráta, že by som k nemu nič viac necítila, skôr rozum mi nedovoloval to kamarátstvo niekam posúvať. Možno som potrebovala len viac času, nechať to pomaly vyvíjať aby mi dokázal, že mu môžem veriť. Ale on si namiesto toho našiel inú... Kto vie či tie isté kecy nerozprával aj nej.
dobre poznáš odpoveď na svoju poslednú otázku... ako môžeš po niekom chcieť aby bol sám a nechal sa tebou len odmietať? vnímaš ho len ako kamaráta, tak mu dovoľ aby bol šťastný s niekym iným, keď má tú možnosť. alebo tak veľmi potrebuješ počúvať, aká si výnimočná a úžasná?? nevadí ti, že kvôli tom on môže dosť trpieť?
zrob niečo ohľadne vlastného sebavedomia, uvedom si, že máš svoju hodnotu. potom nebudeš potrebovať niekoho, kto má byť do teba zaľúbený, ale sám, lebo ho nechceš.
kašli na neho, mne príde, že je emocionálne labilný, z takýchto sú agresívny žiarlivci, vydierači a tyrani
ak má muž o ženu záujem, tak je trpezlivý, a nerobí takéto ťahy, neviem koľko máte rokov, ale takéto veci sa nerobí
