Dobrý deň,poprosila by som Vás o radu.S priateľom sme spolu skoro 2roky.Obaja máme 26 rokov.Ja som skôr introvert, tichšia ,mám pomenej kamarátov,milujem prirodu, knihy a pokoj, ale raz za čas nepohrdnem dobrým rockovým koncertom:) Nechýbaju mi zábavy do skorého rána, či diskotéky.To už mám za sebou, počas puberty som si ich užila až až.Stačia mi občasné posedenia u kamarátov, či rodiny.Na rozdiel od môjho drahého.On miluje svoju slobodu, ma množstvo kamarátov, nema núdzu o víkendové akcie.Stale opakuje, ze on chce žiť.Mali sme už zopár hádok kvôli týmto rozdielom.Bola som žiarlivá.Dali sme si pauzu, boli sme zo seba vyčerpaní.Koniec roka sme obaja strávili inde s kamarátmi.Uvedomili sme si, že to bolo potrebné, porozprávali sme sa a fungujeme ďalej, ľúbime sa.Ale ten rozhovor ma istým spôsobom znekľudnil,keď sme sa dostali na tému budúcnosť.Ja by som sa nebránila spoločnému bývaniu,pre začiatok.On o tom nechce ani počuť.Chce zarábať a professijne rásť.Vraj ešte nikde v živote nie je, nič nedosiahol, nevie čo chce.V zamestnaní sa cíti byť pod tlakom a nie je šťastný.Zdôveril sa mi, že kvôli tomuto má občas depresie.Stále ho ubezpečujem, že som tu pre neho, vypočujem ho, ak už nič iné. Nikam ho nechcem tlačiť, viem, že všetko má svoj čas. Ale mám čakať, kym zmení svoje priority?Chcem byť s ním, ale žiť takto bez možnosti plánovania?
Rozdielne povahy , rozdielne priority
sunflower333
lilyiankaa
každý ste vo svojom veku mentálne úplne inde ..on si ešte potrebuje užívať život, chodiť na akcie, byť s kamošmi, chodiť na chaty, kdežto tebe stačí byť s ním doma, alebo keď sa sem tem stretneš s kamarátmi ... buď ešte pár rokov vydržíš, kým sa on skľudní, alebo sa rozhodnete, či váš vzťah má alebo nemá zmysel .... asi si príde ešte "primladý" na bývanie, aj keď ja si to nemyslím.... jemu je dobre doma a zo spoločného bývania má strach, aj keď neviem prečo .. treba zistiť .... ak sa mu v práci nepáči a má možnosť ju zmeniť, nech ide do inej
