Mám 16 r., som 2. rok na strednej ale nemám žiadne kamarátky, a už mi velmi chýbaju. Kým som chodila na základku, mala som najlepšiu kamarátku od detstva ale mala som veľa spolužiakov ktorích som nemala rada a po skončení základky som nemala chuť sa už s nikým z nich udržiavať v kontakte. proste som bola rada že som odtial vypadla, tešila som sa na strednu a nevadilo mi že som sama. A ako sme sa rozliezli na stredné, tak som sa aj s tou najlepšou kamarátkou prestala úplne baviť. To teraz strašne lutujem a chýba mi, ale už to nenapravím :( poznali sme sa naozaj od detstva. Podobné sa mi stalo aj na tanečnej, začala som nenávidieť tam chodiť, tak som prestala a na tieto kamošky som sa tiež vykašlala (ja krava!). Tak som nastúpila na strednú ale tam mám iba 3 také že dobré spolužiačky, s ktorými ani nechodím von iba v škole sa bavíme. Ja nemám s kým ísť von, nemám ani 1 také kamarátku, a ja už to proste takto dalej nevydržím. Prosím, poradíte mi ako si zase nájsť nejaké kamarátky? Problém je aj to, že som trochu tichá...ale strašne teraz lutujem že som sa s nimi prestala baviť, čo by som teraz dala za to, keby sa so mnou stále bavili...Nuž ale bola by som rada keby som si našla aj nejaké iné kamarátky/ov. Ak ste si to celé prečítali, dáte mi prosím nejaké radu čo robiť? Vopred vám dakujem :)
Chýbajú mi kamaráti/tky
určite nie si sama s takýmto "problémom". ty si aspoň mala niekedy najlepšiu kamošku, ale ja ani to. Tiez som ticha a vzdy ked som sa aspon trochu zacala s niekym bavit, mala som pocit ze tych ludi otravujem lebo ked skoncila debata tak akoby boli radi ze su konecne odo mna prec. Tiez mam 16 ale som prvacka. aj spoluziacky mam v pohode ale neviem ci budeme niekedy najlepsie kamosky. Ja to asi neviem, skamaratit sa tak naplno..je to smutne, verim ti...
škoda :/ tak určite že je vačšia pravdepodobnosť že si tu niekoho nájdem, a jasne že ked si z menšieho mesta tak si myslíš že videš z domu a hned okolo teba behajú ludia a chcu sa s tebou kamarátiť, ale neni to tak :D od budúceho týždňa idem na brigádu, tak dúfam že tam si nejaké kamarátky nájdem :) a ty si odkial? :D
hm to je škoda ja nie som z BA :( ale veď kedže si z BA máš omnoho viac možností nie? možno aj v nákupnom centre sa zoznámiť, v mojom maličkom meste je omnoho väčšia nuda :D
Mám tiež 16 :).
xaaax presne ako by som to ja písala :) ja som z Ba a ty? (tajne dúfam že aj ty :/) a koľko máš rokov?
a odkiaľ si? ja som na tom podobne, nechodievam moc von a často sa bojím, že sa s ľuďmi nebudem mať o čom baviť, lebo mám trochu iné zaújmy, ale tak to si len namýšľam, ja som dosť ukecaná, aj ja by som rada chodila viac von a tak, ale neboj sa určite sa zoznámiš s novými ľuďmi, netreba to siliť,máš predsa celý život pred sebou.
Ďržím ti palce.
vicky_025 naozaj ti dakujem, dneska som napísala tej bývalej kamarátke o ktorej som hovorila, dobre sme si popísali a dohodli sme sa že pôjdeme cez víkend spolu niekde von, tak som zvedavvá a už sa na ňu teším, aj ked viem že z toho už také kamarátstvo nebude pretože mi aj písala že má super spolužiačky, najlepšie ake si mohla priať, na ktoré som ja šťastie nemala ale som rada že ju aspoň uvidím :)
Ahojte, nenájde sa niekto s rovnakým alebo podobným problémom ako mám ja, a vedel by mi poradiť?
ja sa teda tiež neviem zaradiť medzi ostatných :/ dakujem, dodala si mi tiež odvahu ozvať sa starým kamarátkam, aj ked sa stále obávam ako budu reagovať, ale nič predsa nestratím :) bodaj by to dopadlo podobne ako u teba, že by sme boli zase dobré kamarátky :) najskor skusim tu brigádu a potom uvidím :) a je super že sa tolko rozpisuješ, som strašne rada že mi niekto ako ty poradil :)
nuž to sa stane, aspoň si to skúsila... veľa kontaktov sa takto pretrhne pri prechode na strednú alebo vysokú. no to že spolu nebudete tráviť čas denne ešte neznamená, že sa s tou tvojou kamarátkou nemôžete vídať vôbec.
viem aké to je, tiež som kedysi "prišla" o kamarátku, keď sme šli na stredné. z ničoho nič sme sa prestali rozprávať a ja som to znášala dosť zle, lebo narozdiel od nej som sa nevedela zaradiť medzi ostatných. prijala som ale fakt, že každá máme svoju cestu a neznamená to, že to naše kamarátstvo nebolo dosť silné alebo niečo podobné. a že teda nie je čo ľutovať :) odvtedy prešlo asi 5 rokov a zažila som s ňou toľko vecí že až.. :) dokonca sme spolu boli aj v zahraničí a to by som pred tými rokmi neverila teda. týmto ti len chcem povedať, aby si to nevzdávala len preto, že už má nejaké kamarátky.. to dievča čo spomínam ja je ten najväčší extrovert akého poznám, ešte aj cestou do obchodu sa s niekým novým zoznámi :).
ktovie ako to bude o teba... možno sa jej ozveš a nedopadne to takto, že si na teba čas neurobí, to ja už neviem odhadnúť. nebude to milá skúsenosť možno, ale za pokus to stojí podľa mňa. aspoň nebudeš musieť polemizovať nad tým :) a neboj sa, že by nebolo o čom sa rozprávať, ak by ste sa stretli. práve teraz máte samé novinky predsa, nové prostredie a podobne. stačí sa len zaujímať o druhú osobu. ako sa jej páči na škole, aký sú spolužiaci, učitelia a podobne... ak bude mať chuť na rozhovor, uvidíš že ju možno ani nebudeš vedieť zastaviť :D
a určite skús nejaký ten kurz, čo sa týka jazykov je to len výhoda :) niečo sa naučíš, aj keby si tam nikoho nestretla... ale skús sa ozvať aj ty, nečakaj na iných.. :) ako začiatok stačia banálne otázky, ja som sa zoznámila vďaka tomu, že som si zabudla telefón. spýtala som sa dievčaťa vedľa mňa koľko je hodín a následne sa mi aj sama predstavila a začali sme sa viac rozprávať... :)
prepáč že sa toľko rozpisujem, mala by som byť viac stručná asi.. :) každopádne držím palce, vyzeráš byť ako naozaj milé dievča, verím tomu, že čoskoro na nejakú kamarátku narazíš :)
Jedna sa mi raz ozvala, potom ja som sa ozvala dalsim dvom ale to sme si napisali iba par viet a koniec. Tá byvala najlepšia kamoška mi ale chýba najviac, poznali sme sa odmalička, aj naše mami sa poznali. Ja jej rada napíšem len ja sa bojím že sa nebudeme mať o čom baviť a že nebude chcieť so mnou ísť lebo má kopu nových kamošiek, na mňa isto dávno zabudla :( ale určite im čo najskor napíšem, som zvedavá ako budú reagovať :) asi skusim čo najskor nejaku brigádu a potom možno jazykový kurz, začala som sa venovať jednemu sportu ale tam nič, žiadne kamošky. Ale veľmi ti dakujem že si si to prečítala a poradila si mi, teraz je mi až do plaču ked si uvedomím kolko kamaratiek som stratila a že vlastne nikoho nemám a som uplne sama ;(
