mám 19 rokov, žijem v usporiadanej rodine, nikdy mi nikto fyzicky neubližoval ( nerátam tých pár "na zadok" , ked som bola malá) , v kolektíe som dosť oblúbená ( toto prosím neberte ako namýšlanie si o sebe, jednoducho vychádzam s ludmi fajn, som dosť spoločenská) , a jednoducho odkedy si pamätám, nemám rada nejaké ludské dotyky, možno preto, že doma sme sa nikdy nejako neobjímali, nehovorili sme si pri každom odchode "lubim ťa" , ako to majú moji kamaráti v rodinách .... ale moji súrodencci takí nie sú :) ked sa ma brat spýta či ho objímem, tak ho objímem , ale vôbec mi to neni príjemné, aj ked psychicky ma to samozrejem poteší, len mi to proste príde také trápne akoby , takisto sestra mi stále chce dávať pusu ale mňa to neuveriteľnw znervózňuje, aj ked by som jej ju chcela dať, chcela by som taká byť, len mne to jednoducho nejakým spôsobom vadí, a vadí mi to že mi to vadí :D :D neviem , či to chápete :D ak som ale s mužom, kt. sa mi páči tak tento problem nemám, tie dotyky sú mi samozrejme príjemné, mala som aj vážny vzťah a nikdy nebol problém, okrem toho, že som mala asi mesiac problém slovne mu prejaviť náklonnosť, jednoducho pre mna prejav lásky akoby nie je nič také bežné ... myslím si, že fizický dotyk ludí, kt. sa majú radi je velmi dôležitý, velmi sa mi to páči ale mám v sebe akúsi bariéru prejaviť sa ,som z toho smutná . Neznášam to násilné objímanie sa pri stretnutiach, alebo pusinkovanie ,ked sa stretne 20 ludí a zrazu si všetci začnú dávať pusy, ked idem na týždeň preč a tatino aj mamina mi dávajú pusu a objímajú ma akoby som išla preč na rok . Neviete v čom môže byť problém ? nejaký psychický blog ? ale neviem kde by bola zakorenená jeho príčina .... ak by mal niekto nejaký vhodný názor, nápad tak by som bola velmi rada :) dakujem :) a prajem všetkým šťastný Nový Rok ( aj ten s malým n a r)
Vadia mi dotyky, ľudská náklonnosť, prečo ?
píšeš že vo vzťahu si podobný problém nemala, takže sa podľa mňa zbytočne trápiš.. :)
ak s takým správaním prišli tvoji súrodenci z čista jasna, aj keď ste k tomu neboli vedení ako deti, tak ti to môže pripadať nepríjemné, ale možno sa to časom aj zlepší, ktovie :)
ani mne by nebolo najprirodzenejšie sa zrazu objímať so svojím bratom, keď sme sa možno objali posledne ako malé deti. ak vôbec :D
mne nie je príjemné ak ma cudzí alebo nie príliš blízky ľudia objímajú, dotýkajú sa ma, alebo sa ku mne veľmi nakláňajú a podobne. pri priateľovi som ale problém nemala, tak som sa na to prestala upriamovať ako na nejaký "defekt" osobnosti... :)
skús sa na to menej sústrediť.. :) občas hľadáme problém tam, kde nemusí byť.. no pripisujeme mu takú dôležitosť, až ho vytvoríme. poprípade zväčšíme.. :)
tým ako sa snažíš to zmeniť to možno nejde prirodzene, ale kŕčovitejšie.. uvoľni sa a možno to príde samo :)
nerob si nasilie, ak to v tebe nie je, tak nie je a nie je na tom nic zle len preto, ze ostatni sa objimaju. objimat cudzich ludi mi tiez pride zvlastne az uchylne, s vynimkou urcitych typov ludi ktorym je to uplne prirodzene. ehm, a psychický blok, nie blog :D a fyzický dotyk, ale to bol zrejme len preklep. veselého silvestra a nevymienaj si mikroby s hocikym :)
Ja som nikdy nemala rada, ked ma niekto pri zoznamovani bozkaval na tvar...bleee :D Radsej cloveka objat, podat ruku, len nebozkavat, niee... :D :D Je sice trosku zvlastne, ze ti to je neprijemne aj pri blizkych, ale mozno sa to casom zmeni :) Ako je to pri priatelovi? Ak si teda uz nejakeho mala, alebo mas. Tiez ti to je tak neprijemne?
Si rozumne dievca. Nemusis sa menit na hlupu pipinu.
