Takmer rok bez sexu, zrazu prislo vykupenie...?

Je to strasne dlhy pribeh, ale posnazim sa v skratke zhrnut,co ma posledny mesiac privadza do uplneho zufalstva. Mam priatela uz vyse 2 rokov, spali sme spolu prvykrat asi po roku vztahu. No presne pred rokom,akoby sa nieco zlomilo. Teraz som proste v stave, ze mi jeho dotyky a milovanie s nim vobec nechybaju. Velakrat som kvoli tomu plakala, bola zufala, snazila sa to nejak "vyyriesit".On je trpezlivy, a nejak sme vzdy spali aj bez sexu...no parkrat mi povedal,co ma zabolelo..ze som ako 70rocna zena po prechode, ze ako chcem mat raz takto deti, a ze si to robi sam. Vzdy,ked ma k niecomu dojst si to vsetko vybavim a buduje sa vo mne este vacsi mur:( hladala som chybu stale v sebe-stres,antikoncepcia,unava..aky to mame vztah vlastne...? sama seba sa pytam. V ostatnych veciach nemame problemy,aj ked poslednu dobu ma vycerpavalo,ze som dookola riesila len domacnost,jeho zdravotny stav-doslova kazdu nadchu..sme si to aj povedali a teraz na tom pracuje, snazi sa. ALE. Stretla som ineho. Teda, uz dlhsie sme o sebe vedeli, ale posledny mesiac sme si nasli k sebe neskutocnu cestu, to, co citim, ked mi napise, ked ho pocujem a vidime sa je neskutocne. A najhorsie (alebo najlepsie?) na tom je,ze ma rozpaluju uz len jeho slova, pohlad..a bojim sa,co bude dalej. Ma ma viac ako rad a chce somnou travit ovela viac casu..vie, ze mam priatela a vie,co prezivam,co som zazivala a drzi ma, podporuje..uplne tazko sa mi o tom pise, citim sa ako medzi dvomi kamenmi..a netusim,co robit.S priatelom mame naplanovanu buducnost, no ja to uz takto dalej nevydrzim.Lihat si do postele a citit taky zvlastny chlad z mojej strany:(