Stratený v sebe samom...poznáte takéto prípady?

Zdravím. Mám 19 rokov a mám tak trochu problém. Už asi od 15 rokov mam chuť sa zabiť. Vtedy som sa o to aj pokúsil ale nevyšlo to a keď som videl čo to spravilo s rodičmi tak...jednoducho im to nedokážem spraviť a tu je zakorenený v podstate celý môj problém. Rodičia ma majú radi a chcú aby som chodil do školy a mal sa potom dobre a ja v tomto smere flegmatik, ktorému je všetko hnusne apatický ukradnuté ich ako poslušný pes počúvam a pri tom vôbec nemám záujem budovať si podmienky pre lepšiu budúcnosť...lebo ja jednoducho žiadnu budúcnosť nechcem. Tak žijem 2 svety. Svet s rodičmi kde som slušný a dobrý a svet kamarátov, kde mam priestor na alkoholické a sexuálne zábavky, ktoré ma zbavujú všetkých tých myšlienok...len dovtedy kým zas neprídem domov a mám pocit, že sa hodím z okna. Je mi zle z tohto sveta, vždy mam hlboké myšlienky o vesmíre a o zmysle života, áno môžem pomáhať ľuďom a budem sa cítiť dobre, ale nespravím to lebo nemám ten pocit, že je to to čo chcem. Mám aj obdobia kedy zabudnem na samovraždy, väčšinou je to vtedy keď chodím s nejakou partou (ktorej členovia nemajú tušenie o tom čo mám v hlave) chlastať a vtedy prestávam vnímať všetko, lenže často do toho príde nejaká baba a ja mam potom zas plnú hlavu myšlienok o tom či láska existuje, že čo si o mne myslí, že čo ak si ona o mne myslí, že som len chudák čo ju chce zneužiť a pri tom ja by som chcel tak veľa pre ňu spraviť ale ten dnešný svet ma do*ebal tak, že mi to už príde blbé vôbec snažiť sa, všetko mi príde falošné... chcem byť dobrý tak som dobrý ale popálim sa a potom som zlý a potom mi príde ľúto, že som zlý...vždy si myslím, že aj keď svet je skazený a hnusný a ja s nim, aj napriek tomu by som mal byť dobrý aj keby som bol jediný....ale potom sa cítim tak sám a mimo až sa mi z toho točí hlava a búši srdce...VŽDY VŽDY rozmýšľam a pitvam všetko do hĺbky a neviem s tým prestať....zvláštne je že raz som apatik a je mi všetko jedno, ale inokedy ma zas všetko trápi a mam plno snov, hlavne cestovanie, po svete, ďalším mojím snom je odísť pracovať do Anglicka keďže po Anglicky viem dobre a čo sa stane tam tak to budem brať ako to čo sa stať malo. Smutno mi bude za ľuďmi z výšky, ktorí sú tak super ale pri tom ma tak deptá to, že nevedia čo mam v hlave a myslia si že som plytký...aj keď zábavný...nevedia ako hlboko sa zamýšľam a akú krásu vidím na dievčatách keď sa na ne zahľadím, nikdy to nikto nepochopí a vždy budem asi za plytkého. Viem, znie to úplne CHORO ale ja som chorý takže asi je to oukej. Ak viete o niekom takom ako som ja, môžte mi tu napísať ako ten človek dopadol, prípadne čo si o mne myslíte...ďakujem.