Skúsim vám opísať moju situáciu :) Bola som s kamarátkou na akcii, na ktorú nás zavolal jej priateľ - len my dve, on, a jeho kolegovia a kolegyne z práce. Vedela som, že sa na mňa jeden z nich teší, aj keď ma vôbec nepoznal ale z rozprávania a fotiek som ho vraj zaujala, tak bol na mňa zvedavý. Páčil sa mi tiež. Ten večer sme sa nerozprávali, pretože som musela kamarátke pomáhať riešiť jednu nepríjemnú situáciu (veľmi sa tam pohádala s priateľom). Až tesne predtým, než som odišla, sme do seba doslova takmer "vrazili" medzi dverami a on ma požiadal o tanec. Zatancovali sme si na dve pesničky, prehodili pár slov, objal ma, a odišli sme s kamarátkou domov. Na druhý deň písal aj jej, či je všetko v poriadku a či si to vyriešili a napísal aj mne. Prvé dni čo sme si písali boli fajn, nemal problém so mnou flirtovať a dávať mi najavo ako sa mu páčim, že aj tú chvíľku čo sme boli spolu mu bolo dobre a že ma chce ešte vidieť. No po pár dňoch som si všimla, ako keby mal schizofréniu alebo čo. Zopár hodín to bol stále ten milý a inteligentný muž, a potom sa to vedelo otočiť o stoosemdesiat stupňov. Občas písal veci, ktorým podla mňa ani sám nerozumel.. nemajú vôbec hlavu ani pätu a jediné, čo sa z nich dá pochopiť je to, že je smutný a zmätený. Sám o sebe hovorí, že si je vedomý svojej poruchy osobnosti, ale že je tak šťastný a "normálni" ľudia to nevedia pochopiť. Ok, neodsudzovala by som ho za to, že je iný ako ostatní, ale mne šťastný nepríde, príde mi veľmi nervyrovnaný sám so sebou keď raz sa správa tak a raz tak. Komplimenty mi už dáva veľmi sporadicky, keď mu ja nejaký dám, tiež ho ťažko príjma. A nie je to tým že by si to rozmyslel, lebo mi stále píše, každý deň, vyčíta mi keď mu dlho neodpisujem, pomaly mi vyčíta aj to že mu nemôžem odpisovať z práce... Hovorí že je zvyknutý byť sám a chce aby to tak zostalo. No na druhej strane mi dáva najavo svoju náklonnosť. Hovorí aký je samotár a ako nerád chodí do spoločnosti , no na tej akcii na ktorej sme sa spoznali bol zo všetkých najväčší "zabávač". Hovorí, že v živote ani poriadny vzťah nemal a že nejaké dievčatá "na jednu noc" nikdy neriešil, lebo sa mu to hnusí. Jeho kolegovia však vravia opak - ževraj on sám im rozpráva že nerád veľa pije lebo potom by pretiahol každú, ktorá okolo neho prejde, a je mu celkom jedno kde a vraj sa stále chváli, kde akú zbalil. Na začiatku mi hovoril zo srandy že ak s ním nepôjdem von príde si pre mňa a unesie ma, teraz hovorí že potrebuje na to čas, aby sa so mnou mohol stretnúť. Vôbec mu nerozumiem, som z neho zmetená a vidím, že má nejaký problém, ako keby nevedel nájsť sám seba, no začalo mi na ňom záležať a veľmi by som mu chcela pomôcť no neviem ako :(
