Ahojte. Vsetko to zacalo hlavne tym, ked som skoncil skolu. Premyslal som uz pred skoncenim ss o vysokej skole, ale rozhodol som sa , ze zacnem pracovat. Este cez prazdniny som nastupil do jednej prace ako kuchar. Den za dnom som sa zlepsoval, ale nemohol som poriadne spat, myslel som si , ze je to zo zaciatku normalne, ale asi nebolo. Po dvoch tyzdnoch som tu pracu zacal uplne nenavidiet, myslel som si , ze asi je chyba v mieste, na ktorom pracujem, nie vo mne, preto sa mi podarilo najst si pracu inde, kde bol este dalekovacsi stres, velke mnozstvo ludi,ale aj vacsi financny zarobok. Podobne stavy som mal cez tu dobu, co som tam pracoval, na konci leta som to opat nechal, pretoze, som pocitoval nejake sklamanie v samom sebe, neustaly stres a stavy uzkosti. Rok siel dalej, podarilo sa mi po nejakej dobe ,co som nepracoval najst si pracu barmana, ale navzdory tomu , ze som to nikdy nerobil, som to opat nechal, i ked som trocha v tom videl buducnost, nakoniec som robil nejake mesiace v jednej restauracii, kde sa mi podarilo najst ako taky fajn kolektiv a vydrzal tam, kym som nesiel na vs, tu som vsak v druhom semesty nechal, tak som si povedal, ze skusim znova nieco z mojej profesie, dva mesiace som tam dokazal vydrzat, aj to pred tym som uz pocitoval hrozne stavy ako som mal ist tam, az som to nechal, teraz nikde nepracujem, mam kazdy den zle stavy, som bez financii, nie som schopny akejkolvek novej cinnosti bez pocitu strachu alebo premyslania o tom aky vysmech alebo sklamanie bude v buducom zamestani, ci osobnom zivote, ja uz fakt neviem co mam robit. AD nechcem brat , a pracovat, makat viem! Porade mi prosim :( Som dost zvlastna povaha, v urcitom okruhu mojich ludi sa chovam az uplne extrovertne ako aj pri priatelke , ale k inym ludom mam problem najst si sposob alebo uvolnenost pri komunikacii s nimi. Poradte mi :)
Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti alebo niečo iné?
Môže, ale lepšie ti poradí odborník, možno stačí psychoterapia, a lieky ani nebude treba.
Skusit by som,to mohol. Myslim , ze aj obvodny lekar mi ich moze predpisat. Je tak? Niekedy uz fakt neviem, co je to so mnou.
Ak by ti lekár predpísal AD a naozaj by ti pomáhali, uvedomil by si si ten rozdiel v prežívaní a napokon by si bol za ne aj rád, tak prečo to nevyskúšať.Ale psychológovi, či psychiatrovi,by som rozhodne išla, ublížiť ti to nemôže.
Problem mam asi najviac so stresom, ze ho mam pri obycajnych veciach a v praci sa mu rozhodne nevyhnem
Je to taky zvlastny pocit, nechcem s tym zacinat, lebo sa bojim, ze sa nenaucim bez toho uz normalne fungovat. Je tazke to riesit s rodicmi, nechapu ma, bol som aj u obvodnej doktorky, ked som mal take stavy a ma poslala k psych. no tam som bol objednany az o dva mesiace, neskor, ked sa mi stav zlepsil , som tam nebol, mozno to bola chyba :(
A prečo nechceš brať AD?
Skor je tu ten strach , ze nieco pokazim alebo zbabrem. Snazim sa uz nemysliet, na nieco co ma caka o den, dva ale nejde to. Stale premyslam o tom, ze znova dostanem na tu pracu nervy a kazde rano tam budem chodit s odporom. Mozno som urobil chybu pri ss alebo co. Alebo moji rodicia.
