Ako sa rozhodnut

je to tvoj otec a záleží ti na ňom, ale ty s tým naozaj nič neurobíš, pokiaľ si on neuvedomí závažnosť situácie .... viem, že ho ľúbiš a trápiš sa, že si takto ničí život ( a v podstate aj vám), inak čo bolo spúšťačom jeho pitia, keď si spomínala, že začal tak pred tromi rokmi?

Chcem a ako velmi, ale neviem to , ved kolko krat som to skušala. Ked kričí a nadáva , som si 100% istá , čo chcem a to odíst. A ako náhle pretriezvie iba na chvilku, potom mi je zas ľuto , niečo také spravit i ekd viem , ze je to potrebné. A on sa nedrží ani teraz, kym sme tu, tak čo bude robit potom? . . .

tvoj otec na liečenie ísť nechce a ja verím, že by si mu rada pomohla, ale nemáš ako .... on je dospelý človek, ktorý je svojprávny a rozhoduje sa, ako svoj život bude žiť ..a on si asi vybral - alkohol ... v tom mu nezabrániš a keď s ním nedajbože ostaneš bývať a starať sa o neho, aj tak budeš tá najhoršia a ver tomu, že jeho správanie voči tebe sa bude stupňovať ..čiže nenič si zbytočne život, buď sám pochopí o čo prišiel alebo ho to stiahne na totálne dno ..to je len na ňom,ktorú z týchto dvoch možností si po vašom odchode vyberie .... ja by som bola rada, keby tú lepšiu, ale je len malé percento ľudí, ktorí si to uvedomia a vzchopia sa a idú sa liečiť ... viem, že ak nepije, je to určite skvelý človek, len ten alkohol robí z neho neznesiteľné monštrum

Tak ludia ti poradili, ze sa mas od otca odosobnit, ty nechces,v tom pripade ho opatruj. Ina moznost tu nie je, bez jeho suhlasu ho na liecenie nedostanes. Ak, ani po vasom odchode nepochopi, co stratil, tak mu niet pomoci.Ak sa ty chces trapit spolu s nim, je to tvoje rozhodnutie.

U nás je to tak , že mi nikdy nič nechybalo, co sa tyka penazí, so vztahmi je to uz od malička zle. Teraz sú asi tri roky co otec pije stále, ale tak, ze niekedy mám pocit, ze je súci na psychiatriu. Neraz mi povie , že ma má rád, a o chvílu na to, ked bránim mamu , mi odporne nadá , je agresívny, ale nebije nas .Mení nazory kazdu chvilu. Mamu ponižuje a psychicky týra. Viem, že v nom je maličký kusok dobra, ktoré ale nevie vyjadrit, aspon co sa týka mna a sestier. Ale i tak ja som citlivy človek, ja si len tak neviem povedat nechám ho nech sa doničí.. Nech urobí hocičo. Je to strašne blbé, myslim ze by som bola spokojnejsia , keby bol na nejakom dlhodobom liečení, on to vsak odmieta.

viem, že to vyzerá hnusne, ale tým, že s otcom zostaneš mu nepomôžeš. Len si zničíš svoj vlastný život. Neni to škoda, dvoch životov? Tak zachráň toho, koho zachrániť môžeš - seba. A o jeden zničený život bude menej.
Otec je dospelý, svojprávny. Liečiť sa nechce. Ak sa dorazí, bude to asi lepšie pre neho i pre vás. Vybral si. Nechaj ho a nepredlžuj jeho trápenie tým, že sa o neho budeš starať. On žije tak ako žiť vie, pre neho je to pitie normálne, nevnucuj mu svoju predstavu normálnosti.

Kokso, toto ti vobec nezavidim. Ja som vyrastal podobne a v 18-tich som kvoli tomu odisiel z domu a uz som sa tam nikdy nevratil. Ja som to ale mal zle z obidvoch stran, ty mas aspon mamu. Lenze ja ako chlap som dokazal racio oddelit od citov bez problemov. Musim ale podakovat podmienkam v ktorych som vyrastal, lebo som si zobral z toho ponaucenie, ze takto teda v zivote nechcem dopadnut. Zijem uz vyse 20 rokov v stastnom manzelstve a som jeden z tych vzornych milujucich pozornych chlapov, co nas je fakt iba hrstka. Svokrovci dokonca nechceli, aby sme sa s manzelkou zobrali, lebo poznali z akych pomerov pochadzam :)
Skus sa od toho racionalne oslobodit, jedine to ti pomoze. Neplet do toho city a to, ze je to otec - otec je ten, kto sa aj sprava ako otec, nie ten co ta bilogicky pocal. Upriam sa iba na mamu.