Ahojte, neviem si vôbec poradiť a od kedy to viem neustále na to myslím a trápim sa. Náš vzťah už nieje taký ako bol, aspoň z mojej strany. Ale od začiatku. Sme spolu krátko, len dva mesiace. A ja som za tú dobu urobila pár chýb, reagujem prudko v niektorých situáciach a zbytočne sa rozchádzam. Ale ja si neviem pomôcť, proste to tak vtedy cítim a tak to aj spravím. Ale snážim sa polepšiť už. Uvedomujem si, že to nieje v poriadku. Raz sme sa tiež tak pohádali a ja som to ukončila. A vtedy prišiel asi najsmutnejší rozhovor na svete. Ja som doňho zaľúbená už dlhšiu dobu, chcela som ho už predtým minimálne rok. A svoje city som mu vyjadrila a o na to nijako nereagoval. Bolo to čudné, trošku ma to trápilo, ale až tak som to neriešila. Keď sme riešili či náš vzťah má zmysel, lebo sa často hádame, ale to sú len somariny a pri troška tolerantnosti z mojej strany si myslím, že sa hádať nebudeme, som sa ho spýtala či ma ľúbi. A odpoveď bola, že neznáša tieto otázky a že je to komplikované. Má za sebou vzťah, ktorý nevyšiel a z ktorého sa dlho spametával. Povedal mi, že on už asi nikdy nebude ľúbiť. Že ma má veľmi, veľmi rád. Dokázal by pre mňa urobiť všetko. Milión vecí, ale to je málo. Pre mňa to je obrovská rana, vedomie, že ma nikdy nebude milovať. A z tohoto dôvodu neviem či to má zmysel, aby sme ďalej pokračovali. Ja bez toho neviem žiť, ničí ma to. Od toho dňa som jak bez duše. Povedal mi, že ho bolí, keď sa trápim, že možno mi to ani povedať nemal, ale klamať mi nechce. :(((
Má vzťah kde jeden nemiluje zmysel?
A ešte chcem napísať, že pre mňa ten človek veľmi veľa znamená. Veľmi ho milujem, ale neviem si predstaviť život s ním, keď to on tak cítiť nezačne. :(
Ja s tým tiež súhlasím a konečne som si to naplno uvedomila, že takto sa veci neriešia. A ani to už robiť nebudem, aspoň nechcem a dúfam, že sa mi to podarí.
Teda myslíš, že to máme ukončiť? Že sa už nikdy do mňa nezamiluje? Ja osobne si myslím, že to nieje možné a hlavne, keď má za sebou tak bolestivý rozchod a "v srdci dieru".
nemozes ocakavat, ze ked sa stale hore dole rozchadzas a znova davas dokopy, ze on bude z toho vyskakovat tri metre do vysky....To by chcelo riadne nervy...teba by to bavilo? Urcite nie. Musis na sebe veeeeeelmi zapracovat, urcite vyhladaj psychologa a ries s nim svoje vybuchy, lebo aj ked tento vztah uz zrejme nezachranis, tak aspon tie buduce budu lepsie.
Je fajn, ak clovek vie co chce a podla toho sa aj sprava. Ale to, co robis ty je este velmi detinske. Takto dospeli ludia neriesia svoje problemy (i ked, existuje velke mnozstvo, co sa spravaju presne rovnako). Nejdem tu vypisovat, co by malo byt znakom dospelosti...poradim ti len, aby si zacala na sebe makat a s pomocou psychologa sa nauc ovladat emocie. Lebo vztah s tebou by nebavil nikoho a keby to bolo naopak, tak verim, ze ani teba samu.
