kde začať? Náš vzťah sa začal krásne. Bol to prvý chlap v mojom živote, ktorý mi prejavoval lásku nie len slovami ale aj skutkami. Nikdy nedovolil nikomu aby sa o mne nejako zle vyjadroval, vždy sa postavil na moju stranu, vždy ma neuveriteľne vo všetkom podporoval.Teraz sme spolu niečo vyše dvoch rokov. Veľmi dlho sme spolu bývali v jeho rodičovskom dome, ale tam, asi ako v každom jednom prípade boli jednoducho konflikty. Rozhodli sme sa teda odsťahovať do podnájmu. A neviem prečo, ale mám pocit, že týmto krokom (ktorý mal byť inak krok vpred) sa začal náš vzťah rúcať. Úplne sa mi prestal venovať. Všetok svoj čas trávi nejakou prácou. Miestami mám pocit, že chodí do práce len pre to aby nemusel byť somnou. Keď sme sa o tom rozprával, spustil na mňa spŕšku nepríjemných slov o tom ako on všetko robí pre mňa a že pracuje len pre to, aby sme mali peniaze, a že aj do podnájmu sa presťahoval len kvôli mne. Pričom voľba podnájmu nebola nutnosť. Mohli sme bývať aj od seba. Sme tu teraz štvrtý mesiac a situácia je stále rovnaká. Ráno sa ledva vytacká z postel oblečie sa a ideme do práce. Ja s práce prídem okolo piatej a čakám do pol dvanástej na to kým môj priateľ príde domov. O víkendoch ani nehovorím. Aj keď má nejaký voľný čas, zavolá kamarátom a namiesto toho, aby sme boli konečne spolu vymyslí ,,príjemný\" večer s kamarátmi. Už som z toho zúfalá, vôboc nikdy nemá záujem tráviť nejaký čas somnou vo dvojici a ak ho už k tomu donútim, tak to zvláda tak max dve hodinky a už začne vymýšľať. Nonstop som sama doma a von poriadne nemám chodiť s kým, keďže sme sa presťahovali do iného mesta ako som vyrastala a nikoho tu nepoznám. A aj keby som poznala, tak ma nechce nikam púšťať. Neviem, kde som urobila chybu, ale ja už ďalej takto nevládzem. Uvažujem nad rozchodom.
môj chlap už o mňa nestojí
napisem to 3 slovami : KOMUNIKACIA,KOMUNIKACIA,KOMUNIKACIA! :)
viem,ze sa bojis,aj ja sa bojim vzdy ked sa mam o niecom vaznejsom so svojim priatelom rozpravat,ale nikto tvojho priatela nepozna lepsie ako ty sama.
Musis sa ho spytat,ze preco netravi niekedy svoj cas len s tebou,potom s kamaratmi,alebo len tak cas na seba.
Preco je na teba taky a taky. Ked ti povie,ze sa ti to len zda,tak mu daj priklady,ale trvaj na tom,nech ti to vysvetli. Ked zacne na teba hukat,tak povedz,ze ani ty to nechces riesit dokolecka dokola,ale jednoducho mas taky zly pocit a ty ho tiez nechces mat :)
Nájdi si aj ty nejaké záujmy, aby si sa necítila tak sama.Chlapi sú zvláštne tvory, potrebujú veľa voľnosti.Čím viac ho budeš chcieť udržať doma pri tebe, tým viac bude utekať.Ja som robila tú istú chybu a stálo ma to veľa hádok,kriku a sĺz.Ale nakoniec som to pochopila.Tým, že ste sa presťahovali, váš vzťah nadobudol nový rozmer.A on sa jednoducho zľakol tej intimity, zodpovednosti, ktorú zrazu voči teba má, a ventiluje si to po svojom ako chlap...uteká, ale neboj sa on si to v hlave zrovná a vráti sa len na to musí prísť sám a "slobodne" bez nátlaku ale zato s chlapmi!Tak hlavu hore a úsmev na tvár
