Potrebujem pomôcť

Dobrý deň, mám 16rokov. V rodine mám nevlastného brata, otca a matku ktorá ma neznáša. Vyžíva sa keď mi môže robiť zle a jej posledné "akcie" sú na hranici na psychiatriu. Cítim ako ma nenávidí, neoslovuje ma menom ale vulgárne po mne kričí nadávky s prepáčením ako p***, ku**a a iné. Robí mi naprieky, nechce ma púšťať von a ptm po mne kričí že som nemožná že nemám kamarátky. Odkedy mám priateľa (ktorého som stretla na brigáde aby som si mohla kúpiť veci do školy ktoré mi odmieta kúpiť) už vôbec ma nepúšťa von. Necháva na mňa celú domácnosť, brata, varenie, riady a všetko všemožne ohladom bytu. Núti ma robiť veci ktoré nechcem. Moje spolužiačky chodia do pol noci von a ja možem byť do 21 cez víkend a do 20 cez týždeň.. Mne nevadí že môžem byť vonku iba do 21 ja to tolerujem ale ona ma von ani nepúšťa, raz za týžden. Ked je v robote. Ide o to že ma psychicky ničí, vkuse na mňa kričí, útočí a ja neviem čo mám spraviť. Dojde z roboty ani ma nepozdraví a už po mne vrieska že som nemožná špina čo ani riťou nepohla. Naposledy ked som ju poprosila že potrebujem novú podprsenku začala po mne vrieskať že ja nemám čo nosiť podrpsenku, nemám na to vek. Vkuse zo mňa robí nesvojprávnu iba kvoli tomu že mám 16násť. Podla nej nemám právo mať priatela, kamarátov, chodiť von a tráviť svoj čas akoby som chcela. Nepijem, nehulim, nefetujem, učím sa a neodraduje ma práca v domácnosti. Bojím sa papuľovať aby mi jednu nestrelila. Najviac ma zraňuje to že keď niečo potrebuje je krehká a milá. Vtedy sa vo mne vždy rozžiari nádej že možno sa zmenila, všetko robím podla nej a snažím sa v nej udržať tú náladu čo najdlhšie. Stačí že môj rozmaznaný brat (5ročný) začne kričať a už je to späť. Vždy keď plačem začne po mne vrieskať že mám špinavý odporný ksicht, že som iba urumázganá p* a mám zmiznuť s tým špinavý ksichtom do p*. Ja naozaj neviem čo mám robiť, takto žijeme odkedy sa narodil brat a ja psychicky nevládzem, všetko mi kupuje priatel a verím že boh mi ho poslal ako anjela ktorý mi pomáha. Bojím sa matke vzoprieť, už ma zbila milionkrát. Bojím sa jej. Už plačem pol roka každý deň. Neviem čo mám robiť. Prosím pomôžte, ja neviem čo s tým. Rozmýšľala som nad samovraždou, útekom z domu. Som psychicky na dne neviem čo mám robiť. Otec tieto veci nerieši, brat sa mi rehoce a nadáva mi tiež kedže je to jej maznáčik o ktorého sa ináč starám ja. Prosím pomôžte mi, tento príspevok nie je vymyslený ani nič. Už neviem čo mám robiť. Do 18 nevydržím, skončím na psychiatrii, už teraz začínam byť labilná, strašne sa bojím ľudí okolo seba. Poradte mi čo s tým.