Len tak, jednoducho a skrátka - či sa večne ľutujete, alebo či zatínate zuby a bojujete so životom, ako sa len dá. Moja otázka smeruje primárne na emočne nestabilných a depresívnych, a to najmä z toho dôvodu, že viem, aké to s týmito chorobami je, poznám ľudí z tohto prostredia a prekáža mi práve to, že sa dosť ľutujú. Aj som odišla z jednej HPO skupiny, pre ich falošnosť, pretvárku, ako veľmi ťahajú za jeden povraz, a tiež kvôli večnému roneniu sĺz nad sebou samým.
Mám sto chutí začať sa ľutovať, koľko mám teraz učenia, lebo som si skúšky dala na najposlednejší termín, a moji kolegovia už chodia po dovolenkách, ale tak sa proste poriadne naštvem a čo najrýchlejšie si to vybavím, na čo ľútosť... Alebo v PK na A-čku celý ten týždeň, pričom na C-čku som mala dobrých priateľov... ale opäť, na čo ľútosť, veď som si za to mohla sama, zaslúžený trest.
Tak čo?
Ľutujete sa?
no tak sa utápaj v ľutosti, komu niet rady, tomu niet pomoci .. dala som ti kopec príkladov, čo sa dá robiť a ty nehľadáš spôsoby ako by to šlo, ale dôvody, ako to nejde ...
hehe, ale pandora si aspon vtipna no :) vsak schudni trosku a mozno aj nejaky krajsi netlustoprd sa nalepi na teba :)
Hm, tak tu sa tej ľútosti ani nečudujem. Tak ti aspoň prajem, nech sa to postupne zlepší, vážne!
NA KUPAlisko nejdem ani za nic .. vyzliect sa? a pozerat sa ako sa mi otriasa bruško, a krásna celula na stehnách a strie z puberty? a moje sprosté vlasy ked sa namocia hned su ako ovca vlnite, a na kupko sa musi ist nenamalovana a ja si to rozhodne nemozem dovolit mam ksicht rapavý ako riť...nie dakujem... kružky? to sa mam naucit nejake blbu keramiku alebo co, ? sprostosti , mna to ani nebavý.. šport ma nebavil od základy od kedy som dostávala z kazdej discipliny štvorku a nikto ma nechcel mať v tíme lebo som drevo a loptu som nevedela ani odbiť .. a lásku už totálne nehľadám lebo na priťázliveho muža nemám a taky tlstoprdi na akého mám, taký ma nepritahuju .. forever alone a jemi to šuma fuk... mam právo sa aspon lutovat ked musím byť spodina... ...
Neurážaš, veď si to i sama píšem v úvode:) Hoci keby som ich neporobila, ktovie, ako by som zmýšľala... Alw tzeraz som vraj hypomanická, to je aj viac sebavedomia, etc. Ten stav by som vám priala všetkým:)
pandorra, tak ty musíš byť kôpka nešťastia ..a čo tak robiť to presne naopak? ak máš pocit, že nic nevieš, tak sa niečo uč, choď na krúžok a pod ... a to aj v ostatných veciach ...prečo priberáš, prečo toľko ješ? veď je leto, vonku teplo pekne, môžeš chodiť na kúpalisko plávať, na bicykel, na korčule, získaš kondičku, vytvaruješ si postavu a budeš mať zo seba lepčí pocit a potom myslím, že nebudeš ani toľko ľutovať ..a možno stretneš aj láásku :)
ja sa neľutujem, len je mi niekedy tak akoby smutno zo všetkých vecí .... a ty sa tiež neľutuj a hlavne nie kvôli skúškam ..veď ty si si tie posledné termíny vybrala, takže si za to môžeš sama a načo sa ešte aj ľutovať? tým som ťa samozrejme nejdem uraziť, aby si si nemyslela :)
pandorra, minimálne za polovicu tých negatív si môžeš sama svojím zmýšľaním alebo nečinnosťou, to si uvedomuješ, nie? Môžeš patriť k dvom typom: okej, môžeš mať vo všetkom úplnú pravdu, žiaľ, no môžeš s tým čosi robiť; alebo to dokonca nemusí ani byť pravda (ja si tiež myslím, že nie som talentovaná a už vôbec nie inteligentná, ale tvrdia mi opak, ach jo, ľutujem ja ich, lebo nevidia realitu ;), což je samozrejme ten lepší prípad. Tak hor sa bojovať... či nie?
Možno musí človek za sebou mať pár "zoceľovákov", aby lepšie odolával sebaľútosti, ktovie...
ja sa lutujem každý den, bud nahlas ale v duchu skoro 100% dna... bohuzial, uvedomujem si realitu a neviem sa tešim z tých blbých malickosti ktorými si ostatný zapchávaju oci pred tým aby si priznali všednosť priemernosť a ich existencionálnu bezvýznamnosť... najhoršie je ked si priznám že som totálne netalentovaná, bezvýznamna, podpriemerne inteligentná nemám hobby, nič neovládam, zacinam priberat, nemám frajera, stáva sa zo mna asociál lebo mi ludia prirpadaju byt dáky neznesitelný a všetko ma nudí... takže ano šutujem sa ako vidíš..
Nelamentujem nad sebou že aký je život krutý a prečo práve ja. nemá to zmysel a vedie to len k horšiemu stavu
