Ako sa mať rada?

Ahojte.Z názvu témy vyplýva, čo by som sa rada nejak naučila, mať sa rada a viacej si veriť.. Viem, že je to potrebné mať sebaúctu a zdravé sebavedomie, ale nie je pre mna jednoduché to dosiahnuť. Možno len krátkodobo, prečítam si nejakú motivačnú knihu, pár dní sa cítim lepšie, ale stačí málo, nejaký horší zážitok a som tam kde som aj bola. Myslím, že problémy, ktorými trpím sú výsledkom výchovy, mojej citlivej povahy a zážitkov, ktoré som prežila. Mám dve staršie sestry, prostredná je o 3 roky staršia, odmalička bola veľmi šikovná, spoločenská a výrečná. Ja som bola a som doteraz skôr introvertný typ, nie taká spoločenská a priebojná. Mama vždy kázala všetko robiť jej, často krát aj jednoduché veci posielala robiť ju s odôvodneným, že ja to neviem. Na základnej škole som sa učila aj ja dobre, no na strednej som to dosť flákala, v rodine boli problémy a aj ja som začala mať psychické ťažkosti, bola som dosť apatická, skoro o nič som sa nezaujímala a nič ma nebavilo,taktiež problémy s pamäťou, výsledkom čoho myslím je, že mi chýba všeobecný rozhľad, prečítala som nedávno aspon nejakú encyklopédiu, aby som si rozšírila základné vedomosti a cítila som trochu lepšie. Keď som bola mladšia a chodievala som sem tam na diskotéky,väčšinou to bolo tak, že ked som išla sama, mala som sem tam nejakého nápadníka, no ked som išla s kamarátkami,chlapci balili skôr ich. Preto som aj začala chodievať častejšie sama, chcela som si niekoho nájsť a nechcela som byť zase odsunutá na vedľajšiu koľaj. Tieto zážitky tiež dosť podkopali moje sebavedomie, ako keby mi potvrdili, že som naozaj horšia ako ostatní. Stretla som aj chlapcov, ktorí sa vraj do mna zamilovali, chodili za mnou, no ked spoznali nejakú moju kamarátku, začali usilovať o ňu. Nechápala som tomu prečo je to tak, ale nemohla som zastaviť myšlienky,že som asi horšia a niečo menej ako moje kamarátky, ked ma tak ľahko vymenili. Denno denne zažívam situácie, že ked som s niekým sama, dokážeme sa spolu pekne porozprávať, no ked príde niekto tretí, už sa daný človek viacej rozpráva s ním. Ako sa zbaviť pocitu, že som horšia ako ostatní, ked mi to okolie svojím správaním vždy ako keby potvrdzuje. Otec mi veľakrát tiež povie, alebo naznačí,že som hlúpa a nemá vo mňa dôveru, mama ani nehovorím, tá ma podcenuje od malička. Už sa aj bojím zoznamovať a nejako si k sebe pripúšťať ludí, bojím sa odmietnutia, sklamania, toho,že ludia ma budú podcenovať a odsúvať na bok, tak ako už veľa krát. Okrem toho nie som spokojná ani so svojím výzorom a postavou, nemám síce veľa kg, ale nesúmerná postavu, typu jablko, čiže chudé ruky a nohy a stredná časť tela široká. Cvičenie na to nepomáha, jednoducho aj ked mám len 52 kg stredná časť tela je oproti končatinám došť širšia a vyzerá to nie moc pekne. Veľmi by som sa chcela mať rada, taká aká som, ale ja naozaj neviem ako dosiahnuť nejaký trvalý efekt, ked ani rodina a okolie mi v tom moc nepomáha svojim správaním. A ja som na to veľmi citlivá, bolí ma to. Prežíva, alebo prežil niekto niečo podobné? Vie mi niekto poradiť? Vopred pekne dakujem