Mám taký problém, OK beriem, že pre veľa ludí to je malichernosť. Mám úžasnú kamarátku už 14 rokov, teraz máme obe 22 a sme ako spriaznené duše, no je tu jeden obrovský problém. Ja som tá ukecanejšia, výraznejšia a kreatívnejšia, milujem módu a stále prichádzam s novými nápadmi a onaje tá tichšia šedá myška, ktorá je síce milá ale ničím zaujímavá. Už odmalička to bolo také, že som bývala veľmi oblúbená , mala som kopec kamarátov ( znie to ako samochvála, ale verte že nie je, proste neviem ako to mám reálne opísať ) v škole dobré známky, pekne som spievala a vždy mala svoj vlastný štýl obliekania , ked zrazu začala byť mojou kópiou !! ... všetko , všetko , všetko čo robím a to, ako to robím, prečo to robím...jednoducho všetko robí ako ja, má moje názory, rozpráva ako ja, vyjadruje sa ako ja, oblieka sa ako ja, aj ked sa snaží byť akože trochu iná nech to nie je také \" nápadné\" ..v podstate sa snaží byť mnou. Mňa to ale psyychicky tak vyčerpáva, už sme sa o tom bavili, neviem ako jej to mám vysvetliť už. Dosť som o tom čítala na internete a veľa ženám sa to stalo, väčšina z tých kamarádstiev skončili odlúčením, ale ja ju mám fakt rada, často sa cez to dokážem povzniesť, fakt sa snažím , no vždy príde s dalšou a dalšou vecou, ktoré proste neprehliadnem ( začne cvičiť ak aj ja cvičím v tom období, zrazu začne byť milá ak som ja milá, je depresívna ak som ja depresívna z rodin. dôvodov aj ked onana to poste nemá dôvod ) .. problém je aj vo mne - ja mám strašné nutkanie byť iná ako všetci = predstavte si takéto 2 osobnosti dokopy. je to ťažké ale určite ju nehccem stratiť, nevedeli by ste mi poradiť ako v takejto situácií postupovať ? poprípade, čo by ste robili vy ? Nezažili ste niečo podobné ? ...Ďakujem veľmo pekne, Mária :)
Prečo po mne opakuje?
Je to jednoduche a typické, osobnosti ako si ty, silné a nezávislé, priťahujú osobnosti ako je ona, slabé a závislé. Je na teba silno naviazaná, nežije svoj vlastný život, ale tvoj. Kedy ste sa rozdelili, bolo by to pre ňu bolestivé, ale bola by prinutena nájsť samu seba. Čo ťaha teba k nej? Ľútosť? Alebo ti robí dobre jej obdiv?
mne je to až do smiechu, keď píšeš, že ty si milá,aj ona je, keď ty si smutná, či depresívna, aj ona je ... tak ona asi proste nevie byť sama sebou a musí opakovať ... mala som spolužiaka na základnej, ktorý po druhom tiež opakoval obliekanie .... raz neprišiel do školy a sme si z neho robili srandu, že asi nevedel, čo si ten prvý oblečie, tak sa ani neunúval ..ale bol nám na smiech no ... a ty si jej to skúšala povedať?
