Neviem si pomôcť, ako to vyriešiť. Sme už dosť dlho spolu, máme spoločné záujmy, mám ho veľmi rada, a neviem si predstaviť, že by som ho nemala po svojom boku. Ale bohužiaľ neviem prestať myslieť na toho druhého. Neustále ho mám v hlave a rozmýšľam o situáciach, ktoré sme spolu zažili. Som už z toho taká chorá, že som sa priateľovi dokonca priznala, že sa mi páči iný. Myslela som si, že to pomôže, že to nejak spolu prekonáme. On sa dokonca začal viac snažiť. No nič nepomáha to. Má náš vzťah vôbec zmysel? Som z toho niekedy podráždená a odpyká si to on. Ale neviem si predstaviť byť bez neho. Veľmi by to bolelo, ale neviem či to nieje len zvyk už, alebo ľútosť. Ten druhý sa stal stredobodom mojho vesmíru, len neviem či má o mňa záujem. Stalo sa veľa vecí, nič intímne, no prišli mi ako prejav náklonnosti. No keď som sa s ním o tom chcela porozprávať, tak mi povedal, že nerieš to. Najradšej by som vymenovala všetky situácie, v ktorých vidím niečo viac, ale to by asi nikto nečítal. :D Najhoršie, ale je, že keď chcem vedieť dôvod prečo to nemám riesiť, tak mi to nepovie. Pritom nieje veľa možností. Nechápem prečo, keď nemá záujem prečo ma niekam nepošle...A posledný dodatok je, že všetci sme jedna partia, oni dvaja kamaráti/možno už nie na dlho :D/. Myslela som si, že už mám dosť rokov na to, aby som riešila takéto detinské ošiale, ale evidentne som asi chorá na hlavu.
Pomaly 3 roky zadaná, no až príliš veľmi sa mi páči iný, je to normálne?
Viem, že sa pýtam s veľkým časovým odstupom (9 rokov :D), ale práve som narazila na tento príspevok a veľmi ma zaujala situácia, ktorá je tu opísaná. Hlavne z toho dôvodu, lebo dovolím si tvrdiť, že v pomaly rovnakej som práve ja teraz. A preto by ma strašne zaujímalo ako to celé nakoniec dopadlo, neočakávam odpoveď, ale za pokus to stojí.
ak by mi môj priateľ povedal, že sa mu páči nejaká iná, tým pádom by u mňa skončil... veď zo mňa nebude robiť nejakú chuderu ... inak a toto si si mala vyriešiť sama a nie mu to vešať na nos... až mi ho je ľúto!
Angell jaj tak, tak mozno robi chybu on, ze sa ti paci iny..
ale podla mna, aj keby bol princ na bielom koni, tak by sa ti pacil iny :)
to je uz hold tak
ps: nas muzov to zabija (minimalne mna), ked nevieme s tym nic robit, lebo sa s tym nic robit neda.. a muzi ked nevedia najst riesenie, tak game over, straca sa pointa zivota :D
lentak, mozno ti to pomoze...
No ja som sa do dnes s tým úplne nevysporiadala, stále mi chýba a asi stále ho lúbim. Teraz mám také blbé odbodbie, tak dáko často na to myslievam, dokonca si pozerám aj naše foto čo som aj rok nerobila. Chýbajú mi tie šťastné časy..Takže stále sa s tým vysporiadavam :(
No, to je relativne ci to funguje. Keby to fungovalo, tak by som sa "nezalaskovala" do ineho. Mali sme vela kriz, silne konflikty, caste rozchody - aj ked len na par hodin, ale doslo to az do takeho stadia. A ja som bola vzdy ta, ktora to riesila, ci som urobila chybu ja, alebo on. Dlhu dobu sa mi nevenoval tak ako by mal. Niesme spolu 30 rokov, ze by sme dennodenne travili cas individualne, aj ked sme boli v jednej miestnosti, on sa mi vobec nevenoval. Mal ine priority ako travit volny cas spolu. Nas vztah sa po case dostal do strasneho stereotipu. A nehovorim ani o situaciach, ked si vypil a chytili ho akesi paranoidne stavy, ked si myslel, ze mam nieco s tym a s tym. Pritom vobec, ale vobec nesom ten typ a on to vie. Teraz uz nepije pomaly vobec, no boli casy, ked som musela riesit rozbity byt, znicene veci a tak dalej. Bolo to davno, a uz sa to nedeje, ale ja si to pametam az prilis dobre..
Angell, zazil som to uz.. Ale ona mala niekoho, ale nikdy som sa medzi nich neplietol, takze podla mna, stale, da sa to ignorovat :)
Sice je to tazke, to nepopieram, sakra tazke..
Ale skratka nebudem kazit nieco, co funguje..
proste moralne principy neporusujem, ak je niekto spolu, je to z nejakeho dovodu nie? ak by tam nebol dovod, neboli by spolu..
alebo potom fakt je lepsie, nevaizat sa a kazdy s kazdym podla chuti :D len potom aby si clovek daval pozor na chrbat na kazdom rohu :D
samozrejme myslene ironicky a prehnane pre kontrast..
tak ja osobne to nerobim preto, aby to nerobil niekto iny, a svet musim zmenit od seba.. logicky :) ale to uz by som spamoval tazkymi uvahami a to zakladatelka asi nechce
To monika: Ach tak to je smutne toto, keby tak clovek vedel do predu ako sa veci budu vyvijat lahsie by sa rozhodovalo. Ale asi by to nebolo ono. Ako si sa s tym potom vysporiadala? Muselo to velmi boliet.
"chcel aby som sa rozišla s tým mojim"
no.. a toto je ten paradox :D
on to povie tebe a tvoj to povie inej, a tak donekonecna.. jak na trhu :D ale dost nechutna poziadavka ze "rozid sa s nim/nou"
To dafaq: Jednoduche sa to zda mozno cloveku, ktory to nezazil. Neda sa len tak ignorovat nieco tak silne. Nieje to len obycajne paci sa mi, pacia sa mi mnohí. To je proste neskutocna tuzba po nom, imponuje mi v kazdom smere, povahovo, vyzorovo.. Ja som vcelku vyberavy typ, mne sa paci asi jeden muz z tisicich. A ked uz ma dakto dokaze zaujat, tak je to brutal. Ale tak isto sa mi pacil aj moj priatel.
Možno ani nešlo o to, keď som mu povedala, že sa mi páči iný, aby mi pomohol. Skvôr je mi hnusné neustále myslieť na druhého a pritom sa jemu pozerať do očí. Chcela som aby to vedel a on je rád, že to vie, aspoň to mi povedal. Vidím, že ho to bolí, že na to stále myslí, ale ja ho neväzním, má možnosť voľby. A určite som sa nikdy nechcela dostať do takejto situácie, nieje mi to príjemné. Nechcem naňho myslieť, ale on sa mi neustále vtiera do hlavy. Ja hlavne neviem či sa to spraví, či to nieje zbytočné takto umelo udržovať vzťah. Ale nechcem oňho prísť, veď sme toho spolu veľa zažili. Máme plány do budúcna. :(
