ahojte,
uz dlhsie zvazujem ci napisat. Ide o rozpravanie sa so samym sebou. Kazdy clovek si povie nieco sam pre seba, ze co a ako urobit, alebo ked sa mu nieco nezadari tak si povie, ale to preco pisem sa mi nejavi ako normalne. zijem s mamou sam. Ide o to, ze mama sa rozprava sama so sebou, ale nie takym normalnym stylom. ona ako keby sa rozprava s osobami. tie osoby ale realne existuju. bud je to niekto z rodiny, alebo surodencov apod. Ona vedie s nimi ako keby dialog nieco v style: "A: kto ti to kupil? B: starka. A: kto ti to kupil? B: starka." a niekedy to povie aj 2-3x za sebou. A to kazdy den sa rozprava. ako rano vstane, tak zacne. ked ale prejdem okolo, tak prestane, alebo ked som pri nej tak sa nerozprava, akonahle ako odidem tak zacne si cosi mrmlat. ona riesi aj 20-30 rocne problemy. napr. starala sa o netere a tie nie su az take vdacne, a tak si rozprava, ze ako sa o ne starala. z prace ju vyhodila znama, tak aj o tom si rozprava. manzelstvo nemala pekne a surodenci su tiez taki nemastni neslani. a to stale riesi. riesi aj problemy inych. ale rozprava si to sama pre seba napr.: "ano ty mas bezstarostny zivot, ale ja sa musim este starat." proste nieco taketo mi nepride normalne.
Mama so mnou spava v jednej izbe a niekedy sa zobudim nato ako sa rozprava sama so sebou. pocujem ju ako si mrmle. tak jej poviem ci je normalna a prestane. Dost ma to trapi. Mam aj priatelku dlhy cas a ked pride ku nam tak mam vzdy napate usi ci sa mama nerozprava sama so sebou, aby to nebolo trapne, aby to nezacula priatelka. Preto ju az tak ku nam nevodim.
Co si o tom myslite?
Je normalne taketo spravanie?
Konzultuj to s psychiatrom, resp psychológom. Je to porucha ale ktovie či sa dá liecit. K lekarovi ju asi nedostanes.
Javi sa to ako schizofrenia.Obvodak->psychiater, treba odbornika.
no ono je to mozno dosledok nejakej frustracie alebo co. lebo bola vyhodena z prace, surodenci tiez nie su nejake terno a manzel jak by dal. ale proste treba sa cez to preniest. ona riesi take kraviny kazdy den. to je aj unavujuce pre cloveka stale pocuvat. ona povie, ze sa rozprava so mnou, a ja som pritom v inej izbe. ved ja sa s nou porozpravam ale nebudem pocuvat nejake 20-30 rocne veci, ktore uz poznam na spamat. ale treba sa cez to nejak preniest. ona nikam ani moc nechodi, poviem jej nech ide s niekym von na kavu a povie, ze coze by kde chodila ona nema peniaze nato, sedi doma a riesi problemy pri TV si rozprava. ja neviem ci je to choroba alebo co. proste dost ma to stve a lezie mi to na nervy, lebo v inych rodinach sa normalne rozpravaju a neriesia problemy cudzich.
no bezne to neni ale myslis ze ju dotiahnes k psychosovi? nemylsim si.ak ta to mrzi a neni ti to prijemne tak sa s nou o tom skus porozpravat a navrhnut jej odbornika psychologa.
