Prejde to niekedy?

Nemá to nič dokopy s tvojou citlivosťou, všetko to závisí na tvojej duši, na tom, koľko, obrazne povedané *farby* si venovala na to, aby si si o ňom vytvorila obraz. Každou ďalšou spomienkou tam pridávaš ďalšiu farbu a tak pre tento farebný oblak nie si schopná už vidieť to ostatné. S tvojou pozornosťou tam odchádza aj tvoja vlastná sila a tak sa zákonite cítiš pod psa. Nechceš to a stále sa to deje. Jediné, čo sa dá urobiť, nesýtiť to ďalej...to znamená zvládnuť svoju pozornosť, svoju dušu. To nejde len tak, to treba stále znovu a znovu. Rovnaké platí aj pre druhého nešťastne zamilovaného a opusteného z tejto témy. ;o) Ak chceš byť znovu slobodná a sama sebou, musíš sa začať snažiť. Bez boja to nejde. Inak ťa to zvalcuje znovu. Nemyslieť na to, na čo nechceš, ale myslieť na to, na čo myslieť chceš. :o)

nirv:

Uz sa tesim na tu poslednu fazu.

Vojtoo:

Uz sa v tom pekle pekne skvarim. A tvarim sa,ze si zvykam.

alebo pockaj, kym to zacne boliet az za prah bolesti..a drz to tam naveky :)

praveze vtedy sa to este znasobi :D
slepa ulicka :D
dolu kopcom
brzdy odisli
game over :D

Prejde to ked sa zblizite, spoznáte a znenavidite.

vitaj v pekle :D

prejde to vtedy ked budes ty chciet aby to preslo, taka vecerna mudrost