Potrebovala by som poradit, ci mam ist so svojim stavom psychologovi alebo to mam nechat tak a cakat kym to prejde. Mam 23rokov.
Problem je ten, ze permanentne citim hnev. Neustale. Vnutorny nepokoj ale hlavne hnev. Rano vstanem a uz som zlostna. Su aj pokojne dni ale z tyzdna je to den/dva mozno. Vedia ma vytocit uplne malickosti. Niekto kychne nahlas, niekto zavrie dvere ked chcem otvorene, ked niekomu napr. doma vrzgaju papuce, ked si da nahlas telku, ked nieco povie, ked polozi na stol prazdnu flasu, ma prilis mily ton. Vo vnutri zrazu citim strasny tlak, zlost, agresiu, chut zarevat alebo sotit ho. Samozrjem to nerobim, navonok sa to prejavuje ze som odmerana alebo ustipacna. Alebo poviem nieco necitlive tomu cloveku. Dobre sa necitim ani ked to v sebe dusim ani ked vybuchnem. Stale citim ten hnev. Zoziera ma to, vnutorne nici, trávi, znervoznuje. Ked sa zavriem do izby tak to neprejde za par hodin, kolko krat idem taka spat a rano znova. Skusam cvicenie,ist von, pustit si hudbu, dat si bylinkovy caj, nejaky pohodovy film, malovat ale nic. Dokonca ma rozculuje ze to musim robit. Je mi z toho uz do placu. Stalo sa par nepeknych veci v mojom zivote ale to beriem normalne, ze sa proste stali, co uz. Tie ma nerozculuju. Seru ma uplne hovadiny. Ked s tym pojdem psychologovi ,,nevysmeje,, ma? Ze nech nevymyslam a pomyslim si radsej na tych, co maju vaznejsie problemy? Nie je to cele vlastne len hlupost? Tiez sa obavam , ze pred cudzim sa ta zlost skryje, je to ako nejaka zakerna osoba vo mne, ktora sa hned schova pri cudzich a vtedy je vsetko ok. takze mu to ani nebudem vediet dobre vysvetlit a popisat.neviem co mama robit.
Neustaly hnev
ahoj.ja mam 21 a som na tom akosi podobne.vsimla som si to asi pred pol rokom, mala som blbe obdobie a trva to doteraz.staci maly impulz a uz je to tu...staci, ked mama na mna prehovori, ked pride z prace alebo ma rano priatel nechtial zobudi ked ide do prace a uz penim a som k nim cely den hnusna...najhorsie je, ze si to vsetko plne uvedomujem..snazim sa nabrat odvahu a ist k psyvhiatrovi, kedze mam dost aj uzkosti a dufam, ze sa to poriesi... :-)
Práveže si to Takzetak uvedomuje a má snahu s tým niečo robiť, inak by sem nepísala. Sú stavy, ktoré si človek jednoducho aj uvedomuje, len nevie ako riešiť, sám sebe sa najťažšie pomáha. A amanda - kineziológiu som navrhovala z vlastnej osobnej skúsenosti - mne stačilo jedno sedenie a výrazne mi to psychicky pomohlo, tam nejde len o človeka s darom reči, ak nevieš o čo ide, tak si láskavo preštuduj tú metódu na nete. Má vynikajúce výsledky pri "liečení" rôznych psychických porúch, ako sú fóbie, dyslexia, disgrafia, pmočovanie u detí a pod. Som presvedčená, že je lepšie si svoje rozhnevané vnútro a všetky tie bludy čo človeka trápia vyliať radšej u odborníka (psychológ, kineziológ)ako ničiť vzťahy a ľudí okolo seba.
Takzetak - ak máš chuť ísť za psychológom, tak určite neváhaj, nemáš čo stratiť a naozaj je trápnejšie sa zle cítiť, ako otravovať doktora... A okrem toho doktor bude rád, veď to je jeho náplň práce, preto študoval, aby mohol pomáhať. Ja som one brain metódu volila kvôli tomu, že máme v rodine psychochorobu a ja som sa bála, že mi psychológ dá len sedatíva a nič viac, tak som sa šla radšej najprv skúsiť alternatívu. Mne to pomohlo, nakoľko môj hnev a zúfalý pocit hnusu zo života vyplýval práve z toho, že som sa nevedela zmieriť s pomermy v rodine a s tým ako tá psychochoroba ničí všeštkých a všetko.
Prvé, čo by si si mala uvedomiť, že si to ty sama, ktorá si takýto stav spôsobuje. Hnev nasleduje spravidla po období, keď sa človek dlhodobo niečoho bojí. Jediný spôsob, ako to zvládnuť,je sebaovládanie. To znamená, pochopiť, prečo si neustále podráždená a zvládnuť tento stav. Pred hnevom neutekať, ale pozorovať samu seba a svoje reakcie a zastaviť sa skôr, ako zareaguješ..uštipačne alebo inak. Takéto prejavy sú príznakom nedostatku energie...keď potrebuješ od druhého nasilu získať jeho podporu...deje sa to podvedome, ale aj tak ťa to neospravedlňuje, správať sa ako trúba, čo po každom len šteká. :o))) Takže..pekne sa najbližšie nadýchni, narátaj do desať, povedz si, že nie si otrok svojich nemožných nálad, ale si bytosť , ktorá sama rozhoduje, ako sa chce cítiť a ako chce reagovať. To sa cvičí, to sa nedostaví hneď, ale raz by si mala začať. Ak teda nechceš, aby si mala v hlave plno chémie. Na to si ešte príliš mladučká...tak sa nesprávaj ako stará mrzutá škatuľa...čo má zo všetkého nervy. ;o)) To by bola škoda, takto prežiť celý život.
Zrejme trpíš psychickou poruchou, ktorá sa volá HPO - hraničná porucha osobnosti. Choď za psychiatrom. Dá sa to celkom úspešne medikamentózne liečiť.
a ked uz ta metoda akoze pomoze, ak vobec, je to len chvilkove, skor placebo efekt, takuto terpaiu vie dat kazdy clovek s lepsim darom reci a oblbovania labilnejsieho cloveka..
ja som natom tak isto, som stale podrazdena, ludia mi idu na nervy, najradsej som, ked som sama a mam klud od vsetkeho, vsetkych...A uz vobec neverim na zazracne metody doluspominane, teraz sa s nimi akoby vreco roztrhlo , kde cloveka "lsknutim prsta" zbavia akoze traum z minulosti a pod., ktore maju za nasledok ako sa citime /to je skor vycerpanost a nedostatok nejakych mineralov vitaminov, malo slnka, prebytok toxinov/. podobne psycho metody akurat tak ulavia penazenke a mozu este viac pokazit uz aj tak pokazene...
Je to platené sedenie u človeka - kineziológa, ktorému povieš presne to, čo si tu napísala a on už bude vedieť čo a ako a dokáže ti pomôcť nájsť príčinu, prečo a povedať a pomôcť ako na to. Ak nie, tak psychológ ti určite pomôže a nie je žiadna hanba k nemu ísť. Je omnoho trápnejši byť hnusná a uštipačná...
Skús emocionálne odblokovanie - metóda one-brain - je to také v strede medzi ničím a psychológom. Ak máš v minulosti za sebou zlé veci, môžeš mať citové bloky, ktoré su na úrovni podvedomia, ty o nich nevieš, ale spôsobujú presne rôzne prejavy, ktoré človek na sebe sám nechápe prečo... Pohľadaj na nete, určite sa v tom nájdeš. Zlosť a hnev je úplne knižne ukážkový prejav potláčanej minulosti...
