Ahojte, asi to bude pre Vás divní, ale v mojom vzťhu nemám žiadne problémy sme spolu tri roky a všetko klape, Síce na boli hádky, nezhody a rozchody, ale preli sme si tým a sme stále spolu a je to lepšie ako na začiatku. No teraz môj problém (tea ak sa to tak dá nazvať). Začala som zo srandy vymýšlať o svadbe a chalan sa toho chytil a že ci najskôr nechcem zásnuby? Ja som na neho kukla, no však asi hej a on no dobre tak počkaj chvíľu.
Ako to povedal, tak som sa začala trošku báť....milujem ho, ale mám veľký strach čo bude keď poviem to ÁNO.....som asi blbá.......nebojím sa záväzku s ním, viem, že iného nechcem....možno sa bojím tej zmeny....neviem......mali ste tento pocit????
Vážny vzťah.....strach čo bude ďalej
Slecna A.
asi viem, coho sa bojis... :)
Sama som zasnubena, v lete to budu uz skoro dva roky. My sme sa nezasnubili ale cisto len kvoli svadbe, tu raz mat budeme, ale v ceste nam momentalne stoja financie, byvanie a zvazujeme aj odchod do zahranicia. Zvaz sama, aky ten vztah pre teba je, ci je to skutocne clovek, s ktorym chces stravit zvysok zivota. Mne to bolo uplne jasne od momentu, kedy som s nim prezila dlhsi cas (este ako kamaratka) a spoznala takmer vsetky jeho vlastnosti.
Ked sme sa zasnubili, takmer nic sa na tom vztahu nezmenilo, len to, ze sme si zacali byt zrazu akoby viac blizsi, spojeni akoby viac, len a len svoji :D Priatel doteraz hovori, aku hrdost citi, ked sa ho niekto pyta na jeho prsten (on ma klasicku obrucku, cize vyzera uz akoby bol zenaty). A to iste citim aj ja, chlapi maju ku mne akoby vacsiu uctu, ked vidia moj snubak :)
A potom, az pride svadba, bude to presne take, ake si to urobite. Ked sa budete snazit ten vztah zveladovat, chranit si ho, byt jeden druhemu oporou, nic sa nezmeni...len si budete blizsi ako kedykolvek pred tym :)
Nie tatko nie je v státnej správe, svoje postavenie si vybojoval svojim úsilím a rozumom....je u sukromníka, ktorý ho vyžiera....ako všetci súkromníci....má však vďaka svojej povahe veľa priateľov.
A áno dostala som sa na to miesto len kvoli nemu, ale udržať si ho musím sama.
Priateľ na dieťa platí poriadne.....dokonca sa o neho starali podľa mojho nazoru viac ako bolo potrebné ked ona povedala.....ked nechcela tak ho nevideli aj mesiac a keď na neho nemala náladu tak im ho šupla na tri týzdne.....
Maoam
ty mas tatka v statnej sprave, ze? no lebo tak to vyzera z opisu, dohodil aj tebe tvoju pracu? :-))
no a na to svoje dieta ten tvoj priatel riadne plati, stara sa, vsetko?
neviem, na tvojom mieste by som si dala cas, vsetko premyslela, co mozno najtriezvejsie + dala aj na svoj siesty zmysel
nemas sa kam ponahlat
Ono to bolo také divné. Dali sme sa dokopy s tým, že ja som bola rok po dosť zlom vzahu on bol len mesiac po rozchode s priateľkou s ktorou má dieťa.....On to síce nikdy nepomenoval, ani sa mi s tým nikdy nezdvoveril....ale ako správna žena so sietym zmylom, viem, že stále na začiatku nášho vzťahu myslel na nu a chcel ju,,,,,až po čase zistil že to s nou nemá význam a vtedy dal sancu násmu vztahu a od vtedy je uplne skvelý....hovorí mi kazdý den ako ma miluje, nosí mi darceky, stará sa, zaujima s .
Ja mám prácu a dosť dobrú prácu...viem, že aj keď otehotniem tú pracú mi budú držať s tým neni problém. On má takú prácu...no robí taxikára a sem tam pár mesiacov do roka má brigádu kde zarobí dosť dobre.....viem,že keby nemal prácu tak moj otec ho zamestná o to sa nebojím.
Mám strach nechať samu moju mamu,,,,nakoľko moj otec nieje rodinný typ, má frajerku. A tiež sa bojím, toho stretu keď budeme bývať sami a malý bude u nás....malého milujem, ale jeho babka teda mamam môjho priatela ho chce mať pre seba a neviem ako a co.
Dadula56
Winki, asi sa len zamysli, ci je ten strach racionalny alebo nie. Podla mojho skromneho nazoru je isty strach, obavy zo zmeny uplne v ramci normalnosti.
Horsie by bolo, ak ten strach vychadza z konkretnych problemov (,ktore ste mali). Mozno nie si uplne presvedcena o spravnosti toho vztahu, pripadne sa bojis navratu onych problemov, pripadne vzniku uplne novych. To su vsak veci, ktore si musis len ty sma rozmysliet. Ci mas na obavy dovod alebo je to len obycajna neistota zo zmeny, ktora pri zmenach byva a nevychadza priamo z toho, ze si si v skutocnosti neista partnerom.
Maoam
winki este jedno -neviem, ake problemy ste riesili, musela by si mi to pripomenut, teba poznam odtialto, to ano, viem aj ze mas novy job, este si pamätam, ze ste zili v dome u rodicov,to je vsetko, ale neviem, AKE problemy ste riesili
Maoam
ja ti nic predsa nevycitam, TY trcis v tom vztahu, no a vo vaznom vztahu, kde sa uz crta cosi ako zasnuby, svadba, treba zvazovat aj dost prakticke otazky, napr. samostatne byvanie, ma pracu? viem, ze ty mas, pisala si tu o tom, dalej veci ako ci je to poriadny chlap, ktory stoji za to, alebo je to tyran, psychopat, suknickar atd, aky ma charakter a pod., aky je zodpovedny a to iste samozrejme aj z tvojej strany
nikto ta nikam netlaci ani nenahana, mas pravo sa rozhodnut za aj proti, vsetko poriadne zvaz, nechaj si to prejst hlavou, zatial si nic nepodpisala ani si nenastokla prsten na prst, takze...nechaj si cas a zvaz vsetko, lebo ono je to uz o inom ako 'len chodenie'
anjelik*
Winki, jediné, čo by sa u teba malo zmeniť je priezvisko a status na FB. :o)) Plus nejaké daňové výhody. Ak sa bojíš straty slobody, pretože tak väčšina vníma manželstvo, nuž, tvoja sloboda by mala začínať a končiť tvojim vlastným vnímaním samej seba a ovládaním samej seba, svojich pocitov a svojich nálad. To je tá jediná sloboda, ktorú máš. :o) To ostatné sú len konvencie a protokoly, ktoré si sami vytvárame predstavou o tom, ako sa slušná a vydatá žena má správať. :o))
Maoam poznáš ma....tak vieš presne.....ten vzťah nebol dobrý, ale vyriešilo sa a to uplne nad moje ocakávania....milujem ho, milohovala som ho vtedy a neprestala a viem, že on ku mne začal cítiť čosi viac....len mám strach zaviazať sa na celý zivot....zmenit svoj život...neviem to poriadne vysvetliť pred čím mám vlastne strach.
