V škole sa s nikým nebavím a nemám ani priateľov

Nie je to tak ,že by som sa s nikým nechcela baviť ja ale jednoducho si s nikým nejak nesadnem. Nie som ten tip otvoreného cloveka,čo sa dokáže o svojich súkromných veciach baviť s novými spolužiakmi alebo tak. Som druháčka na gymnáziu a v triede sa vobec s nikým nebavím. Samozrejme pozdravím, požičiam pero, prehodím s nimi obcas vetu,dve ale nic viac. Sedím sama. Nemám ani záujem sa s nimi baviť , ked viem aké sú tie dievčatá z triedy falošné. Ja vidím všetko z objektívneho hľadiska a vôbec ma neláka kamarátiť sa s niekým, kto sa k tebe v blízkosti správa ako k najlepšiemu kamarátovi a za chrbtom ťa ohovára. Takých mam ja teda spolužiakov ale im to vobec nevadí.. Mne však chýba, že si nemám s kým pokecať ani nič. ..... A pritom ja som celkom vtipný clovek a ani doma neveria, že sa s nikým v skole nabavím tak normálne . Ani "poškolských" priateľov nemám vela.. Kedysi som mala ale tí už maju vlastné partie a na mna zavrhli. Raz za 2 týždne idem vonku s jednou kamaratkov a to je asi vsetko. Pamätám si ešte lyziarsky výcvik v 1.rocniku.. Bolo to hrozne .. Nik sa tam so mnou nebavil a 6 dní som po veceroch plakala . .. Na izbe som bola s dievcatami s vedlajsej triedy.. Bolo to hrozné tak ako aj iné skolske výlety. Neviem , čo mám robiť ... Snažím sa aj .. Ale neide to ... Ale samota ma zožiera.. co mam robiť ?