Závislosť môjho brata ničí celú našu rodinu

Príspevok v téme: Závislosť môjho brata ničí celú našu rodinu
Julinka500

Dobrý deň , tento príbeh bude trocha dlhší ale chcela som to napísať všetko aby to dávalo zmysel.

Brat (22 rokov) je závislý na rôznych druhoch drog ( marihuana, pervitín, alkohol rôzne kombinácie liekov a kto vie čo ešte) celá táto agónia už trvá dosť dlho začal vraj ako 17 ročný. Teraz sa domnievam že s alkoholom začal už oveľa skôr ako 14-15 ročný. Keď si ho pamätám ako dieťa bol to živý chlapec, spoločenský ale citlivý. Naši rodičia sa k nám vôbec nesprávali zle, neboli sme týraní a väčšinou sme dostali to čo sme chceli aj keď nie vždy lebo naši neboli milionári ale v lete stále dovolenka, pod stromčekom darčeky. Je ale pravda že hlavne otec bol na nás prísny, mal stále očakávania ktoré sme väčšinou nenaplnili tie sa týkali najmä poriadku, otec nedokázal vyjadriť svoje city k nám,ale mama veľmi trpela na brata proste ho zbožňovala Ja som to ťažko brala a od mala som mala preto dosť nízke sebavedomie a mienku o sebe stále som mala pocit že musím bojovať o pozornosť rodičov. Brat hrával profesionálne hokej pretože otec to tak chcel dosť často nanho kričal neskôr prešiel do hokejovej triedy kde boli samí chlapci.Problémy nastali prechodom na strednú školu, mama chcela aby šiel na gymnázium on však neurobil skúšky, ukázalo sa že vôbec sa nič neučil a v hokejovej triede ich čičíkali dobrými známkami. Nastúpil teda na súkromné gymnáium , tam niekde vnímam jeho prerod zo spoločenského človeka sa stal chlapec ktorý nedokázal vyjadriť svoje pocity ani emócie stal sa tichý človek. Vtedy na gympli som zistila že skúšal marihuanu, brala som to ako normálne pretože aj ja som mala kamarátov ktorí hulia a boli v pohode, myslela som že je v období keď potrebuje skúšať ale v skutočnosti som vôbec netušila aký je rozsah jeho drogovej činnosti. Ledva zmaturoval nedostal sa na žiadnu Vš, nakoniec išiel opäť len na takú kde neboli prijímačky a brali aj s trojkami. Samozrejme po zimnom semestri ho vyhodili, vraj nechodil na cviká. Po vyhadzove z Vš som tušila že je problém. prišiel a požiadal ma o pomoc zaviedla som ho k psychiatrovi. Ten mu predpísal lieky a tým to skončilo, mal podozrenie na schizofréniu. Po mesiaci mal samovražedný záchvat, hospitalizovali ho teda na psychiatrii v krajskom meste. Tam bol tri týždne schizofrénia sa nepotvrdila, ale vraj je depresívny predpísali mu risperidón o drogách a možnostiach liečby sa žiaden lekár s nami nebavil. Ale on sám sa popríznaval že nadužíval marihuanu,aj pervitín či alkohol skúšal kokaín proste mix všeličoho. Povedal že vie že je to zlé a už sa toho nedotkne. Jeho abstinencia ako sme zistili trvala žiaľ len 7 mesiacov, no úspešne nás klamal, z domu nám zmizlo všetko zlato, moje hodinky, staršie mobilné telefony. Po roku aj niečo prehovoril mamu že sa zmenil a chce ísť znova na Vš študovať.Mama s tým súhlasila tešila že odíde zo svojej starej partie a bude OK otcovi sa to nepáčilo a ani ja som z toho nemala dobrý pocit ale mama povedala že si zaslúži druhú šancu, nechceli aby býval na internáte, tak brat býval so mnou a mojím priateľom na priváte, aby som naňho dohliadala. Pred Vianocami ale z ničoho nič vyhlásil, že necháva školu lebo to nemá zmysel a chce konečne pracovať. Počas sviatkov sa mu vrátili do rodného mesta kamoši a nič iné nerobil len sa poflakoval domov chodil opitý, zhulený asi aj sfetovaný. Zlom nastal keď sa zabudol odhlásiť z facebooku, prečítala som si všetky jeho správy, vtedy som zistila že vlastne svojho brata vôbec nepoznám, a že je proste chorý.Nedokázal sa o ničom inom baviť len o tom jak zohnať trávu, a peniaze to bolo hlavné. Zamrazilo ma keď som zistila, že brat ponúkal akémusi dílerovi na predaj bicykel, ktorý mi daroval otec k 15. narodeninám, dokonca ponúkal na predaj vysávač a starší televízor.Rozhodli sme sa, že situácia je neúnosná a treba ju riešiť, rodičia mu prestali dávať peniaze a tvrdo zakročili odhlásili ho z trvalého pobytu, vyhlásili zo školy a prihlásili na UPSVAR. On sa však nechcel liečiť trval na tom, že nie je žiadny narkoman, že nič nikomu neurobil nekradol všetko bolo len klamstvo a pretvárka, otec musel vymeniť zámky na dome a až vtedy keď stál v zime pred domom a plakal ho vpustil dnu. Rozhodli sme sa, že musí podstúpiť 3 mesačnú detoxikačnú liečbu v ústave, bola nám odporúčaná Predná Hora, a potom musí isť do resocializačného centra taktiež nám bol odporúčaný Retest v Bratislave. Nakoniec nejako donútene súhlasil s tou Prednou Horou. Čakali sme 2 týždňe bolo to hrozné, jeden deň chcel ísť druhý deň protestoval , samozrejme aj počas tých 2 týždňoch určite niečo hulil. V deň keď sme ho mali odviesť na Prednú Horu ráno protestoval utiekol z auta skrýval sa a nechcel tam ísť, nakoniec ho prehovorila naša susedka a išiel tam, keď sme odchádzali odtiaľ povedal, že on tam ísť nechcel a to kvôli nám, že situácia by sa dala vyriešiť keby sme mu dali peniaze a on by začal nový život inde a sám by z toho vyšiel. Po troch dňoch volal mame že tam byť nechce, nech poňho prídu, že on už má tri čierne body a bude ich mať viac že on tam nevydrží.Mama mu jasne povedala, že domov ísť nemôže a my poňho neprídeme, buď bude na ulici alebo sa pôjde liečiť, musíme chrániť aj seba. My sme si mysleli že tie ich bodovania sú len na nastrašenie pacientov aby dodržiavali poriadok liečebne. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi brat zaklopal po 5 dňoch liečenia na dvere, s tým že nemá kam ísť a že ho vyhodili z liečebne.V prepúšťacej správe stálo, že sa účelovo vybodoval. Trvdil mi že sa to tam nedalo zniesť, že tam boli sami narkomani čo si pichali, a väčšina z nich mala nariadené liečenie súdom takže si mohli vybrať buď basa alebo liečba a hlavne mu vadilo že mu brali jeho slobodu, že na záchod s ním stále chodila kontrola a že nemohol vylihovať na posteli kedy si zachcel a zafajčiť kedy si zachce. Nevedela som čo mám robiť zburcovala som rodičov, tá ani nevedeli že ho prepustili nikto z liečebne nás neinformoval. Otec aj s bratrancom prišli ku mne na byt, povedali bratovi, že buď opäť pristúpi na liečbu alebo môže ísť kam chce. Brat povedal že radšej spácha samovraždu ako pôjde na liečenie a znova na PH nikdy v živote. Tak sám odišiel, ja som bola z toho zničená dnešnú noc bol niekde na ulici nevieme kde je a čo je sním má síce nejaké peniaze, no nevieme čo. Jeden pán , ktorý sa venuje týmto závislým povedal, že musí padnúť na hubu totálne. On si bohužial vôbec neuvedomuje že je chorý a musí sa liečiť. Presviedčal ma že si po 5 dňoch na Prednej Hore uvedomil, aké svinstvá narobil svojim blízkym a že nepotrebuje k svojmu životu marihuanu, ja mu však neverím lebo so mnou a s rodičmi stále hral divadielko, naklamal sa a cvičil s nami citovo nás vydieral. Nevieme čo máme ďalej robiť cítim sa zúfalo ako nikdy v živote navyše som v poslednom ročníku Vš a čakajú ma tri štátnice , v marci mám prvú nedokážem sa na nič sústrediť tobôž nie učiť sa ,cítim sa hrozne, brat mi vmietol do oči že som sa mu otočila chrbtom naveky budem mať jeho tvár pred očami keď zomrie, lebo ja to budem mať na svedomí- to mi povedal. Rodičia sú zúfali,tak isto aj celá naša rodina od babičiek dedka po tety, a rodinných priateľov. Nevieme ako ďalej sme zúfalí vysilení. Bojím sa o svojich rodičov, že sa im niečo stane. Brat nemá žiadnu snahu o liečenie tvrdošijne si stojí za tým, že nie je žiaden narkoman. Nútene na liečenie ísť nemôže pretože nespáchal žiadnu trestnú činnosť zatiaľ. Prosím ak ste prežili niečo podobné alebo máte s tým skúsenosť ozvite sa veľmi mi pomôžete. Ďakujem

nirv

Išli ste na to správne, teraz len vydržať a nepovolit. Ak nechce ísť na Prednú Horu, sú aj iné liecebne. Naozaj musí padnúť na hubu a pochopiť, kým sa mu bude ustupovať, tak sa to nestane. On príde, a bude sa liečiť, možno aj päťkrát, desaťkrát...je to dlhý proces. Zacalo to tým uprednostnovanim, rozmaznal sa, nič nemusel. Vlastne doteraz ani nepracoval...

uf-uf

pokial sa brat z toho naozaj sam nechce dostat, tak si myslim, ze vase usilie je marne. on si bude robit co chce. príde, vyplace sa, vy mu pomozete a zas sklame vasu dôveru. a o to horsie ak zostane v tej partii, v ktorej je.

Dagon

Skutocne drsny pribeh. Jedno vsak na celej veci nechapem... Ako mohol na konopu minat take priserne kvanta penazi? T.j. kradnut z domu veci a pod. Osobne nepoznam nikoho, kto "LEN" huli, a pritom by s tym zachadzal tak daleko, ze by zacal zhanat peniaze snad vsade. Ja si rozhodne rad zabafam, avsak v zivote by mi nenpadlo napr. nieco ukradnut, len aby som si kupil matros.
Prave preto si myslim, ze tvoj brat musel rozhodne ficat aj na ovela tvrdsich latkach. Sama spominas pernik, ten dokaze cloveka zlikvidovat fyzicky aj psychicky cca do pol roka od zacatia pravidelneho uzivania (samozrejme, je to invividualne, kazdy je predsa iny). Ked k tomu pripocitame alkohol, co je samo o sebe v podstate tvrda droga, akurat v nasich koncinach sa to tak zo zahadneho dovodu neberie. Mozes chlastat a je to ok, ale ak si napr. sem-tam zahulis, tak uz je z teba, samozrejme, strasny "fetak".
Okrem toho, ak kombinoval alkohol mapr. s benzakmi (t.j. liekmi potlacujucimi uzkost), tak to mame dalsiu zavislost.
Kazdopadne, drzim ti palce, aby ste to cele ako rodina zvladli. Verim, ze to nie je ziadna sranda. Iste by pomohla napr. i zmena tej jeho partie ludi (ak sa s nimi este stretava) a mozno ak by sa teraz znova dostal na VS, mal by motivaciu.

Julinka500

Uf-uf, za panom Schwandtnerom, moji rodicia boli, dokonca su s nim stale v kontakte, on nam daval aj rady ohladne toho odhlasenia trvaleho pobytu,Prednej Hory a resocializacneho zariadenia a tiez nam poradil toto ze jeho nespolupraca trucovitost musi vypuknut v spolupracu ale tu si uvedomi ked zisti co je to zivot bez pohodlia a peniazkov od rodicov ale to cakanie dokym sa spamata a ci sa vobec spamata je velmi tazke, na Prednu Horu ho vziat spat nemozu, pan Schwandntner si ho v takom stave tiez nemoze zobrat, proste on sa vobec nechce liecit 4 dni na Prednej Hore bol v pohode podla dennikov co si tam pisal a na poslednom liste z denniku ma napisane ze najradsej by som sa odtial vybodoval

uf-uf

jeden taky pan co sa venuje závislým sa volá Vlado Schwandtner. Vygúgli si ho.
Vsetci závislí, nech sú na čomkoľvek závislí, budú tvrdiť, že oni su v pohode a nič zlé nerobia. Tvoj brat naozaj musí padnúr na samé dno, alebo skončit v base aby sa uvedomiť. Dufam, ze sa uvedomi skôr ako bude naozaj neskoro. Držím ti palce.

helper

Ahoj, tvoj príbeh trošku pripomína ten môj...tiež sa jedná o môjho staršieho brata...fetoval prchavé látky...ani neviem ako, ale podarilo sa mi ho dostať na liečenie do Veľkého Zálužia...presne ako popisuješ, raz tam chcel ísť, potom zase nie...napokon to ako-tak zvládol...prvé (myslím že) 3 dni bol na takej izolačke, strážený...ale nebol tam úplne sám...tiež vravel, že je to niećo strašné a že sa tam z tých ľudí scvokne...napokon to nejako obstál...potom ho preložili, kde sa už mohol voľne pohybovať po areáli...celkovo tam bol asi 3 týždne...potom sa už pýtal domov, že už to robiť nebude...Zatiaľ sa drží...začal pracovať s ocinom, takže asi sa pozviechal...i keď je tomu tiež len 7 mesiacov...tak uvidíme...ale tiež sme boli veľmi z neho zúfalý, ako sa nám stráca pred očami...tá hanba sa už akosi pominula...po toľkých rokoch...v podstate, ja som stále na neho tlačila...ani neviem, čo ho presvedčilo...ale robil to veľmi dlho...asi od 15-tich a teraz bude mať 30...že vraj po 30 sa závisláci zvyknú uvedomiť sami...nevyčítaj si, že si mu finančne nepomohla...to by fakt pomoc nebola. A je pravda, že musí padnúť až na úplné dno...len nie každý to zvládne...poznám jedného, čo to nezvládol a predávkoval sa :( viem, že toto ti vôbec nepomohlo, ale treba si aj uvedomiť, že ak vašu skutočnú pomoc odmieta, tak sami s tým absolútne nič nespravíte...presne ako si vravela, pokiaľ mu to nie je nariadené súdom, tak je to len na jeho vlastnom rozhodnutí...bohužiaľ :((( tiež sme tým trpeli...treba len dúfať, že kvôli zháňaniu drog niečo ukradne, za čo pôjde na súd...viem, znie to strašne, ale inak fakt neviem, ako to riešiť...a ten pocit bezmocnosti a neustále čakanie, čo sa stane, je najhroznejší... tiež som to zažila... A čo sa týka tej tvojej VŠ, tak veľa ľudí (aj psychologička) mi radila, aby som sa do tohto problému nemiešala...že je to problém rodičov, aby som sa odsťahovala a žila si vlastný život...a predsa sa to nedalo, preto ti veľmi rozumiem, čo prežívaš/te...neviem, ako by som ti inak pomohla...snáď nájdeš v tomto mojom príbehu aspoň tú maličkú nádej, že sa uvedomí a všetku bude zase inak... držím ti palce...