Neviem ako inak by som tento problém charakterizovala. Uvedomila som si ho len nedávno, aj keď \"situácia\" trvá dlhšie. Nejde o ľúbostné vzťahy - jediného, koho mám, je môj priateľ, ten jediný mi ostal. Ide skôr o vzťahy s priateľmi, známymi. Kamarátov som stratila a ja som zistila, že je mi bez nich lepšie. Vôbec som nepociťovala stratu, smútok. Pociťujem naozaj úľavu, keď som sama. Sama sa idem najesť, nakúpiť, vybaviť. Nebavilo ma ničilo problémy typu kto si čo o mne myslí, komu sa dá veriť. Dospela som k tomu, že k nikomu a vlastne cítim voľnosť. Nie je to divné, že mi nechýbajú priatelia? Že nepotrebujem k životu iných ľudí ako priateľa Že najväčší oddych je pre mňa stráviť deň a večer osamote? Začínam sa cítiť zvláštne, keď narazím na vety typu \"bez priateľov nežijem\", \"priatelia sú pre mňa všetko...\"; keď mne akosi nechýbajú.
Nemám záujem o vzťahy ...
Desire59:
Neodporucala by som Ti az tak sa spoliehat na Tvojho priatela. Partnerstva su citliva zalezitost a o to viac Ta to neskor moze mrziet.
Priatelstva prichadzaju sami,netreba ich ani ignorovat ani silit. Skor si prisposobit okolnosti,ked to ide. Ked nie,tak ano,spokojnost s vlastnou samotou je ta najlepsia opora :)
1) neboli ti to priatelia
2) samota je krasna, ked s nou vies zit
3) vsetkeho vela skodi
beskyd niečo na tom bude :)
mas uplne spravny pocit odrazajuci realitu. ludia su aj tak len svine, vaz si priatela.. tiez si predstavujem zivot takto, priatelka a ostatnych kopnut do zadku, aj tak kazdy len pozera kde koho ako vyuzit, nema to cenu. v kritickych chvilach ostanes aj tak vzdy sama, ludia s tebou budu len ked ta budu potrebovat, preto vyvstava otazka, preco sa na ludi viazat, vsakze...
JahO_Odka: Ja som mala pocit, že ich mám, ale potom som si uvedomila, že som sa im bála zdôveriť a mala som často pocit, že sa tešia z mojich neúspechov. Prosto som im neverila a zistila som, že nadväzovať nové priateľstvá sa mi jednoducho nechce - nemám na to energiu, zisťovať, kto je v skutočnosti aký človek.
No ja na to, samozrejme, myslím, že keď sa s priateľom rozídem, tak budem sama. Takáto extrémna samota ma tiež desí, priateľ je moja moja najbližšia osoba, ale netrávime spolu 24 hod/7 dni v týždni, každý mame svoju školu a prácu. Teraz mám s kým tráviť víkendy a piatkové večery, a cez deň a týždeň som poväčšine sama a takto je to naozaj fajn. A pokiaľ ide o to, že prečo som sem napísala - včera sa ma mamina pýtala, že ako sa majú kamaráti, že som dlho nikde s nimi nebola. Tak som jej povedala, že už nie sme kamaráti a ona sa zatvárila tak čudne, ale povedala, že "však si nájdeš nových". (Trochu ako dieťaťu v škôlke mi to povedala, ale chcela ma asi povzbudiť. :)) No a ľudia sa mňa divne nekukajú, iba trochu v podniku, keď sa idem naobedovať, sedím väčšinou sama baba, mladá. :D A okolo mňa samé partie ľudí, a starší páni, čo tiež jedia sami, ale u nich to akosi nepôsobí asi až tak divne alebo čo. :D
Tiež to občas riešim. Mám kamarátov a kamarátky. Dooosť veľa ľudí, s ktorými sa stretávam, ale mám pocit, že žiadneho ozajstného "priateľa" :/
keby ti nechybaju, tak to sem nepises, kazdy clovek potrebuje priatelov alebo aspon jedneho, a kto ho nema tak sam seba presviedca, ze je mu lepsie samemu, ze mas frajera je fajn, ale malokedy to vztahu prospieva, ze sa na seba tak naviazete a nestykas sa s inymi ludmi, som ale mudry =/
Blbosť, prečo by ti nikto nepomohol. Avšak spoliehať sa na to nemôžeš. Je to na slobodnej vôli každého, či pomôže.
Leela333 - ja súhlasím a aj ja som tu pretože sa potrebujem odreagovať :D Ale ak ti nemá kto človeku pomôcť tak sa človek naučí starať sám o seba v každej situácií a nakoniec dospeje k smutnému konštatovaniu, že už nikoho nepotrebuje, pretože mu aj tak nikto nikdy nepomohol.
