hmmm.. no ako by som začal. Môj problém neviem celkom presne pomenovať, možno ani nie je v správnej sekcii, ale skúsim to takto:
Môj život je fajn. Veci akoby mi padali priamo z neba, pričom ani neviem ako. Možno je to tým, že som vždy pozitívne naladený a takto aj uvažujem. No celý život, ako si ho pamätám, mám permanentne pocit piateho kolesa na voze. ľudia ma proste neberú. A ak áno, tak len takí ako som ja alebo tí, ktorí berú každého. Mám veľké problémy s interakciou s inými ľuďmi (najmä sebavedomými ľuďmi a peknými ženami, ktoré nepoznám). Dokonca aj keď napíšem niekam na diskusné fórum ohľadne čohokoľvek, reakcie sú rozpačité alebo negatívne (zrejme sa zle vyjadrím) a som považovaný za akéhosi loosera toho fóra. Keď idem niekam s kolegami z roboty, tak permanentne zaostávam (podvedome ma vytlačia zo šírky chodníka, alebo sa možno utiahnem za nich sám, neviem...).
Šéfovia v robote - ani nevravím. Už vedia meno toho týpka čo nastúpil včera, ale moje meno nevedia a to tam robím už dlho. Som proste sklenený človek, pričom viem, že potenciál mám obrovský. Taktiež aj ciele, no viem, že takto ich nedosiahnem. Iba ak by mi spadli z neba.
Nemyslím si, že je to len v mojej hlave. Každé ráno vstanem s pocitom, že som najobľúbenejší človek na svete. Pri prvej nevydarenej interakcii v robote trochu sklesnem, no po chvíli na to zabudnem a idem ďalej. Občas sa mi niečo podarí, no úspech v komunikačnej oblasti zažijem len vtedy, keď sa s niekým bavím o niečom konkrétnom. Takú tú emotívnu konverzáciu "o ničom" neovládam vôbec. Možno aj to je kameň úrazu, len neviem čo s tým. Snažím sa sledovať okolie, obľúbených ľudí okolo mňa a napodobniť niektoré ich vlastnosti. Neraz som tým ľudí rozosmial. Smiali sa na môj účet. Výhodou je len to, že som už voči tomu rezistentný a je mi jedno čo si o mne kto myslí. No viem, že ak budem pokračovať po tejto tragikomickej ceste, tak sa nikam nedostanem. Lenže čo s tým...?
Mimochodom, neviem či je to dôležité, ale v detstve som neustále počúval od rodiny, že nič neviem, že všetko pokazím, že som lenivý, že ma nikto nemá a nebude mať rád - no nepamätám si či to bola pravda.
