Viem, že je to dosť dlhé, no aj tak je to asi len v skratke napísané..pre viac detailov sa pýtajte, ak to niekoho vôbec zaujme :)
Boli sme partia, do ktorej som ja vstúpila len náhodou a ani neviem ako, pripadalo mi to akoby som patrila medzi nich a poznala ich už niekoľko rokov :) kamarátka ma s nimi zoznámila, veľmi milí a slúšní chlapi :) No a teraz k veci, jeden z nich ma po čase začal priťahovať, ani neviem prečo, vôbec to nie je môj typ ani podobné, no asi to čarovné vyžarovanie niečo vo mne vyvolalo..a ja s mojou povahou, ak sa mi niekto zapáči, tak začnem bojovať alebo podpichovať, proste sa snažím upútavať na to a na seba väčšiu pozornosť...neskôr to už bolo úplne očividné, videli to všetci, len on mi pripadal ako keby sa robil, že nevie o čom...a tak prišiel večer keď sme sa znovu všetci zišli, veľa sa pilo, alkohol, zábavka a tam už mne viac nebolo treba, aby som sa chytila úplne..takže tam to začalo...keď sme išli domov, tak sme sa ešte poriadne dlho bozkávali a ja som si začala niečo namýšľať...no potom sme sa spojili spolu na nete a on napísal na rovinu, že nechce vzťah a že by mi nerád ublížil..predtým mal dlhoročný vzťah, v ktorom sa sklamal, no z toho, že vraj je už dávno vonku, sám je teda už nejaké cca dva roky...a že odvtedy asi už nemá v sebe cit, ale tomu ja moc neverím...tak vrátim sa k tomu čo mi napísal..že nechce mať vzťah, tak som to pochopila a zmierila sa s tým...no potom sme si písali viac a viac..
no a raz odniekiaľ išiel neskoro v noci o pol 2 a cinkol mi, či ešte nespím..a tak sa zastavil na cigaretku a pokecik, bola som prekvapená, ale znovu akoby to vyvolalo ďalšiu nádej...no a po tomto prvom raze, ktorý sme potiahli až do 6 rána, tak prišli večere ďalšie a ďalšie, ktoré trvali do 7,8 hodín rána, vždy sme nevedeli ako to ubehlo, len sme sa smiali, rozprávali a aj bozkávali...proste pre mňa dačo úžasné a on to tvrdil tak isto..no potom keď sme dali vážnejšiu debatku, vždy mi prial super chalana, že čo by som robila s ním, takým necitlivým...že možno to bude niekedy ľutovať..a ja som to zase pochopila, že áno, asi tam musia byť z jeho strany iskry a neviem aké hrmenie, aby si s niekým začal..no povedal, že takú kamarátku ako ja ešte nemal, že si ma strašne váži, že mu na mne záleží veľmi veľmi...zobral ma aj domov..a tak..no len teraz nastupuje naspäť do práce a tak viem, že tieto večery končia..tak som mu povedala, že dáme poslednú kávu a posledný večer, lebo mne to začalo ubližovať, keď viem, že nikdy nič viac z toho nebude..a on stále, že to nech nehovorím a ani nerobím, že naposledy...že od dobrých a pekných chvíľok sa veľmi ťažko odvyká..a ja stále, že nie som hračka ani panák na gumke..a potom len zostane tak smutno alebo zvláštne pozerať, že ozaj neviem čo si mám myslieť...a všetci naokolo, rodina, priatelia nás majú za frajerov..ale vždy im to vyvrátime, že sme len veľmi dobrí priatelia...Tak mi prosím vysvetlite o čo takémuto človeku ide??? Nechce mi ublížiť, nechce vzťah, volá mi, píše mi, trávi so mnou kooopec času, je nám spolu dobre...keď poviem, že už viac nie, tak nesúhlasí...čo si o tom myslíte vy?
