Hladam svoju butlavu vrbu

Ahoj.Doteraz som si myslela ,ze som jedna z mala,ktora sa utapa v ziali,v depreiach a ma chut ukoncit svoj trapiaci zivot.Moj problem spociva v tom ,ze sa nemam komu zverit,vyrozpravata uz niekolko rokov zufalo hladam kohosi kto by mi nie len rozumel ale aspon vypocul.Zijem v zahranici uz takmer desat rokov a nemam ziadnych priatelov...mala sm ale vsetci ma iba vyuzili a odkopli...manzelstvo je o nicom....necitim ziadnu lasku k manzelovi.Vazim si ho ,ale nevidim v tom ziadnu budicnost.Kariera???to je ta najvacsia fraska aku som mohla zazit...taku smolu ako najst si co i len tu najmenej platenu pracu v mojom pripade snad este nikto nezazil.Rodina je daleko....a as nimi sa o mojich problemoch nechcem rozpravat.Jedinym mojim zmyslom zivota su moje dve nadherne deti,ktore nadovsetko milujem.Keby som ich nemala tak uz tu davno nie som ,lebo som presvedcena ,ze ja tu nepatrim,ze som sa narodila omylom,nie som prinosom pre tento svet,uplne zbytocna ...loooserka.Socializacia s ludmi je pre mna velmi tazka.Vzdy si dopredu poviem ,ze nikto nestoji o priatelstvo so mnou.....cokolvek urobim nevyjde...do coho vopcham svoje ruky nevyjde....proste no comment.nevladzem plakat kazdy den,pred ocami svojich deti....bojim sa aby som si neprivolala nejaku chorobu...fakt potrebujem si aspon s niekym pisat....s niekym s podobnym osudom -nenaplnenej lasky,zrady a nekonecnej smoly.