Ked smutite

Keďže som sa tak cítila a niekedy ešte cítievam veľmi často, zvykla som si a prijala to ako fakt. Ak to je ale príliš intenzívne, riešim to buď svojou klasikou (kto vie, vie...), alebo to dám von tvorivo (vypíšem). Chudák psychologička. Čítať tie moje denníky, tak si k tomu hodím antidepresíva :D

Neviem ako niekto moze VEDIET, ze na nom nikomu nezalezi - to mas len ty sam vo svojej hlave.
Cize prva vec, neriesit, co si myslis, ze si myslia ini..
A druha vec, vysmutit sa tolko, kolko treba, ved aj o tom je zivot, nesnazit sa pred tym utekat, odsuvat to - lebo len si to posunies o kusok dalej. Je to tu a hotovo.
Tretia vec: najst si nieco, na co sa mozes tesit, nejaku aktivitu, alebo si naplanovat nejaku dovolenku, akciu, cokolvek, co ti urobi radost.

flegma - prave cmulam jednu fajnovuuu :))

cokolada

nesedim doma a idem medzi ludi, idem na rande cez pokec ked som moc zufaly uz, hram na gitare kedze inokedy na to prilis naladu nemam len ked mam taketo nalady

presne to prezivam a citim prave ja teraz :(((

zvykame si:)