Všetko bolo krásne, potom sa prestal ozývať

Pred dvomi mesiacmi som na brigáde spoznala chlapca. Už od prvej chvíle sa mi veľmi zapáčil. Po brigáde som mu napísala na internete, lebo som nezniesla pocit, že by som ho už nikdy nevidela. Dala som mu najavo že ma zaujal a aj keď som ani náhodou neverila tomu, že by to bolo vzájomné, tak som zistila že to vzájomné asi je (teda zavolal ma hneď na druhý deň von a tak). Stretnutie dopadlo nad naše očakávania. Povedal mi, že som úžasná, že ho veľmi priťahujem, že som veľmi milá, že som sa mu hneď zdala iná ako ostatné a tak... Odvtedy sme sa stretávali, no nemohli sme sa vídať veľmi často lebo nebývame v tom istom meste. No aj tak to bolo všetko krásne, boli sme spolu takmer každý víkend, spolu nám bolo úžasne, a keď sme spolu neboli tak sme si stále smskovali (písal mi každý večer, pýtal sa či na neho myslím, zo srandy mi písal že dúfa že ho nepodvádzam a tak) alebo sme si písali na internete... Vyzeralo to ako začiatok niečoho úžasného, vyzeral že to myslí vážne, všetko išlo tak jednoducho... No a potom sa zrazu dačo zmenilo. Jeden víkend šiel za rodinou, tak ma prosil, aby sme sa stretli aspoň cez týždeň aj keď máme obaja veľa roboty, pretože vraj nevydrží čakať až do ďalšieho víkendu. Prišlo mi to milé, súhlasila som. Čakala som ho a on neprišiel. Tak som mu zavolala, ospravedlňoval sa, že nevedel že sme dohodnutí napevno, že má toho veľmi veľa, že ho to mrzí a že mi to vynahradí. Zaskočilo ma, že mi nedal vedieť že nemôže a že ma nechal čakať, no mávla som nad tým rukou. Keď sa v nedeľu vrátil od rodiny, hneď mi písal, či by som k nemu neprišla, že mu už chýbam, no nemohla som. A tam niekde sa to pokazilo. Zrazu sa mi prestal tak často ozývať. Stále vravel, že nemá kredit a že nemá čas. No keď som sa ozvala ja, bol rád, zasa ma zavolal von, a keď sme boli v osobnom kontakte bolo to akoby sa nič nezmenilo, dokonca ešte lepšie. No potom sme sa rozlúčili a on zasa nemal problém týždeň sa neozvať. Keď som mu napísala, že to nie je pekné, zasa hovoril len o tom že má toho veľa ale stále ma má rád a že mi to vynahradí. Chcela som sa s ním o tom porozprávať naživo, no predbehol ma. Naposledy keď sme boli spolu povedal mi, že by som sa mala zmeniť lebo ani nevie či mi na ňom záleží. Že si myslí, že ho iba namotávam, pretože keď som s ním je všetko super a potom týždeň nič. Lenže mne je hlúpe písať mu stále prvá, keď sa on tak odmlčal. Tak som mu povedala že to nie je pravda a že on sa mi tiež nemá problém tak dlhý čas neozvať, na čo mi odpovedal že on to vraj preto neberie tak úplne vážne medzi nami, lebo si myslí že to s ním proste nemyslím vážne. A nechcel mi veriť že myslím. Nevedela som čo mám robiť, pretože ho mám veľmi rada, veľmi mi na ňom záleží a chcem byť s ním, no nie hneď lebo mám za sebou obrovské sklamanie čo sa vzťahu týka a preto nechcem zažiť ďalšie, chcem ho najskôr čo najlepšie spoznať. Lenže to sme si aj hneď na začiatku ujasnili, že sme obaja po dlhých vzťahoch tak sa budeme najskôr len stretávať a že uvidíme, či nám bude spolu stále dobre a či aj potom budeme chcieť byť spolu. No už sa sčasti cítim aj pripravená mať s ním vzťah... Lenže ako mu to dokázať? Nechcem mu každý deň písať a tak, keď on mne nenapíše, lebo ja mám vlastne rovnaký pocit ako on... Že to asi so mnou nemyslí vážne keď ho týždeň nezaujíma vôbec čo so mnou je. A nechápem ani to, prečo je zrazu taký, keď predtým mi písal aj večer na dobrú noc, aj len tak cez deň... A dorazilo ma to, že deň po tomto našom rozhovore (teda deň po tom ako sme sa naposledy videli) som mu večer napísala, že \"už teraz mi chýbaš\". On mi neodpísal... Ani nenapísal, už týždeň. Dokonca ani teraz cez víkend, pričom sa cez víkendy vídame. A ja neviem, či som niekde urobila chybu ja. Nechcem ho otravovať no zároveň ho nechcem stratiť kvôli tomu že on si myslí že to ja nemyslím vážne. Čo mám robiť? :(