Dá sa depresii nejako zbaviť?

Zdravím, mám 18 rokov a zrejme odmalička trpím depresiou a príde mi to už unavne dookola riešiť či už u psychologa, psychiatra, rodiny známych a podobne.
Všetko možné, čo mi poradili vyššie vymenovaní, všetko som robil, snažil som sa, nevzdával som to ale už ma to naozaj nebaví.
Moja snaha bola maximalna a venoval som jej fakt veľa času. Tým chcem povedať, že každú jednu vec, čo som prečítal, ktorú mi poradili som dlhu dobu praktizoval, aby som prekonal svoju depresiu no nepomohlo.
Odmalička športujem, vytrvalostne a silovo náročné športy, baví ma hudba no nedokážem vystupovať.
Čo sa týka mojej komunikácie, je fakt myzerná vzhľadom na to, že sa snažím čítaním kníh, člankov rožširovať svoju slovnu zasobu a nutením a častím vytrvávaním v spoločnosti mi nič nepomáha. Celý moj život je len snaha sa predstierať pred druhými, ako sa mam fajn, že sa nehanbím a podobne. Keby som bol úplne prirodzený ako zvyknem, sedel by som dakde v kúte učupený, myslou na kilometre mimo a premýšlal aký je svet voči mne nespravodlivý. Rozdne kecy, treba spoznať samého seba alebo bud sám sebou, chodievaj do spoločnosti, športuj... všetko možné čo mi povedali už niekolkí psychologovia, psychiatri nepomohlo a to vôbec. Beriem už cca 3/4 roka lieky, skor by som povedal že ma to len otapuje a môjmu stavu len pridáva. Rád som dostal strašne veľa. Všetkému som dal čas a snažil sa, no nič nepomohlo ani nepomáha. Nič ma nebaví, v škole to ide so mnou dolu vodou. Aby som uspel musím sa hrať na niekoho iného vzhľadom na to, že mám v osobnosti strašne hlupu hanblivu povahu ktorá je v rozpore zo všetkým čo ma baví a v čom vidím zmysel svojho terajšieho a budúceho života. Možno sa javým ako primitív ale som už uplne zúfaly. Napriek tomu sa nevzdávam, lebo ak chcem zostať na tomto svete je nevyhnutné aby som sa snažil, myslím tým hlavne učenie a školu. Rodičov mám takých, že lepších snád už ani nemožno mať až je mi luto že ich ustavične zaťažujem ako sa mi nič nechce a podobne. Koľko krát som si povedal: \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"A dosť!\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\" Začalo mi byť jedno čo si ludia myslia začal som byť suverejný a celkom sa to podarilo. Všetko to bolo len dočasné a výsledkom toho bola len dočasná dobrá nalada kto u mna žial nie je ničím ovplynitelna. Ked ma niekto pochváli, uvedomujem si to, som z toho štastný no nič to na mojom stave nemení. Uz som unavený, celý život len predstieračky pred ludmi, domov prídem zo školy, niečo sa naučím a musím ísť spať lebo zaspím aj posediačky. Strava, pitný režim, všetko som si naštudoval, všetko praktizujem no všetko je márne. Jediný problém, ktorý som v živote dosial mal a po rokoch driny na sebe samom sa mi nič nepodarilo. Informácií o depresií mám hrozne veľa zo všetkých stran, no nedokážem si dať rady