Ahojte. Mám priateľa 4 mesiace, obaja už nie sme najmladší, máme po 30-tke. Ja už by som sa chcela usadiť, nehovorím že hneď, ale chcem už vzťah, čo bude perspektívny. Priateľ sa tiež vyjadril, že by raz chcel mať rodinu a deti. Ale neviem, či to s ním má zmysel. Má na mňa veľmi málo času, niežeby si ho nemohol nájsť, ale často sa radšej cez víkend stretne s kamarátmi, kolegami, ide s rodičmi na chatu. Bývame od seba 2 hodiny cesty autom, takže chápem, že sa nemôžeme stretať každý deň, ale častejšie by sme určite mohli. Mne on chýba, ja jemu evidentne nie. Nájde si na mňa čas max. raz za 2 týždne ale často ešte menej. Pritom nemusí len on za mnou cestovať, ja by som za ním rada došla tiež, ale on proste nechce. Obaja máme vlastné byty pričom ja som v tom jeho ešte nikdy nebola. On ma nikdy nepozval a keď som sa snažila pozvať sama, nemal na mňa čas. Keď sa ale stretneme, je ku mne veľmi milý, často mi donesie nejaký malý darček. Sprvoti sme si aspoň každý deň večer písali na FB, alebo večer zavolali, už ani na to nemá čas (alebo skôr nechce). Večer mi akurát pošle sms, kde mi zaželá dobrú noc, napíše, že ma ľúbi a to je všetko. Sprvoti sme sa aspoň bavili o tom, kto mal aký deň, čo sme robili, teraz už vôbec. Raz, ešte pred mesiacom keď sme si písali, spomenul, že so mnou do budúcnosti počíta, že raz budeme spolu bývať. Ale ja si to nejak neviem predstaviť, keď ma zatiaľ ani len nezobral k sebe domov. A keby sa to aj stalo, každý deň po robote behá po kamarátoch, cez víkend sa stretáva často tiež s kamošmi alebo kolegami alebo ide za rodičmi. Aj keby sme spolu niekedy bývali, neviem, či by si na mňa našiel niekedy viac času a či by svoje aktivity dokázal kvôli mne a našej budúcej rodine obmedziť. Keď ani na začiatku vzťahu sa netúži so mnou nejak často stretať. Čo si o tom myslíte? Má to zmysel? Keď som skúšala s ním o tom hovoriť, akurát sme sa pohádali, lebo on to proste vidí inak a jemu to takto úplne vyhovuje. A nechce to meniť.
Má na mňa veľmi málo času
On sa sprvoti so mnou stretával len sobotu, v nedeľu nechcel, lebo tvrdil, že si potrebuje oddýchnuť do roboty. Vstáva do nej dosť skoro. Keď som sa nasťahovala do nového bytu, 2x u mňa zostal celý víkend, považovala som to za malý úspech a posun vpred. Ale zrejme priskoro. Všetko ostatné je ešte horšie, už si ani každý večer nepíšeme ako na začiatku. Uvedomila som si, že stále som to len ja, kto iniciuje stretnutia. Rozhodla som sa, že to nechám na ňom, ja už nebudem nič iniciovať. Som zvedavá, či si na mňa nájde niekedy čas a ak hej, raz za koľko týždňov to bude. Ale skôr sa už duševne pripravujem na koniec. Toto vôbec nikam nevedie.
Ja viem, že sa mi to ľahko povie, ale asi by si to mala čím skôr ukončiť,
aby si nemusela neskôr skonštatovať:
strata času!!každý vážny vzťah by sa mal po určitej dobe niekam posunúť, čo nie je asi váš prípad....
No tiez o tom pochybujem, ci to vobec vztah je. Nesprava sa tak. Niekedy sa nevidime cele tyzdne. Ani na moje narodeniny za mnou nedosiel, sice mi gratuloval cez telefon a neskor mi doniesol aj nejake darceky, ale videli sme sa az par tyzdnov po narodkach. A co uprednostnil? Vraj bol cely vikend s rodicmi na chate. Bola som z toho sklamana a som z neho sklamana stale. Dokonca som sa o nom radila so psychologom, ci to ma zmysel a ten mi povedal, ze to zistim len ak spolu budeme byvat. A ze si najskor mozme vyskusat byvat spolu par dni. Tak som mu navrhla, ci k nemu mozem dojst na 2-3 dni. Nie, nema cas. Niekedy cas bude mat, ale teraz proste nema. Presiel dalsi cas a nic. Mne uz je trapne sa mu vkuse len vnucovat a zase sa ho pytat ci k nemu mozem prist. A on ma sam nepozve.
Vykašli sa na to,z toho nič nebude,najvyšší čas poobzerať sa po niekom bližšiom.
emalea55 to napísala veľmi trefne,presne takto nejako by mal vzťah fungovať. Ak to vzťah je?
ups... a toto je čo za vzťah, hlavne keď ste už v tom veku-po 30-ke? Nie ste predsa puberťáci, aby ste sa stretávali len na zmrline-to je len také moje prirovnanie....mne sa ráta vážny vzťah, keď dvaja spolu bývajú, keď vidím ako si môj milý ráno umýva zuby, ako sa holí a podobné
detaily, ako spolu nakupujeme, keď ochoriem na chrípku ako mi zájde do lekárne po lieky, raňajšia pusa pred odchodom do práce, večer sa zoči-voči porozprávať, atď. atď,takéto randenie /na diaľku a občas/ moc neuznávam...
P.S.: inak som šťastne vydatá cez 21 rokov a horemenované detaily života priam MILUJEM!!!
Alebo mu napíšem na FB odkaz, on mi ani neodpíše. Sprvoti sme si aspoň každý večer písali, často mi aj zavolal. Teraz sa ho niečo spýtam, už ani neodpíše. Tak ja mám potom aj blbý pocit niečo mu písať, že ho len otravujem a že mu leziem na nervy. Keď som mu to hovorila, tak sa akurát naštval, že on proste nie vždy má čas. Ale on mi neodpíše nikdy. Tak mu už ani ja nepíšem. Nezaujíma sa o to, ako sa mám, čo mám nové. Tak ho s tým už ani neobťažujem.
Ženatý? To ma nikdy nenapadlo. Spoznala som sa aj s jeho rodičmi, raz som sa s nimi stretla keď ma vzal na ich chatu. Ale je fakt, že jedna moja kamoška mala priateľa, ktorý bol ženatý a jej to tajil, spoznala sa vtedy aj s jeho rodinou a nikto jej to nepovedal. Na FB si dal, že je vo vzťahu so mnou, skôr mi to príde že ženatý nebude, skôr v tom asi bude niečo iné. Neviem, či nemá aj niekoho iného, nakoľko sa tak zriedkavo vidíme a nakoľko neviem čo vo voľnom čase robí, vylúčiť to nemôžem. On je furt samá výhovorka a samý sľub. Na konci leta rúbal drevo na chate, čo patrí jeho rodičom, aby mali na zimu, lebo tam celoročne často chodia. Vtedy sa vyhováral, že musí to drevo narúbať, ale keď ho narúbe, bude mať na mňa viac času. Už ho dávno narúbal ale nič sa nezlepšilo. Tento víkend išiel vraj s kolegami na výlet a ani mi to neoznámil, až včera večer v sms. Ja naňho nechcem tlačiť, lebo on to neznáša a potom sa len pohádame. Tak sa už radšej nič nepýtam. Ale rozmýšlam nad tým, že si začnem hľadať iného priateľa, lebo pri ňom strácam nádej, že to niekedy bude iné.
Nie je ženatý? Ak nie tak máš len jedinú možnosť chodiť všade s ním! Napriek tomu,že to striktne odmieta a ak Ti to nedovolí tak to zmysel nemá. Ja som osobne tiež mal veľa známych, ktorých som nikdy nezavolal do môjho bytu z jedného jediného dôvodu - pretože som im neveril. Dôveruje Ti. Vzťah nie je len o príležitostných stretnutiach a darčekoch.
