Pre všetkých som len obyčajná špina, aj keď som nikomu nič zle neurobila . Som ten tip , vhodný na posmechy,vhodný na urážanie som len obyčajná nula , ktorú nemá nikto rád. Minulý rok som nastúpila na 5 ročné bilingualne gymnázium a samozrejme tak ako na základnej som sa aj tu stala terčom posmechu. Vždy si niečo nájdu, z čoho yb sa mohli smiať. Zo školy odchádzam s plačom a rodicia ma nechcu preložiť na inú skolu a síce aj tam by to bolo urcite rovnako ako všade. Prečo žijem ?? Nemám nikoho blízkeho ,žiadneho kamaráta, nič.. Nikto ani len netuší ako mi všetci ubližujú a ani oni samy si neuvedomuju, že ma to trápi viac ako dosť a ja uz dalej nechcem žiť. Nevidím zmysel života. nič. Takto to ďalej nedokážem. Čo mám robiť ? :(
Som na dne. Nechcem žiť.
hej suhlasim to sebavedomie, lahko sa to hovori, ale musis sa vzchopit, pretoze uz to ze tam chodis znaci ze nie si ziadna nula, co tak sa zapriet a venvat sa len skole? Zacat odolavat, a zivote je to dost podobne, musis zacat od seba, postavit sa tomu, im, a dokazat sebe a okoliu ze ich mas niekde a mozno aj okolie zmeni nazor voci tebe.
Naozaj nemas nikoho blízkeho? Aspon trochu. A co tak psycholog, alebo sa skusit viac porozpravat s rodicmi? vysvetlit im podrobnejsie, nemala som to v skole lahke ani ja, ale az takto som to nemala. Skus sa ale pozviechat,
pretoze to nestoji zato. Fakt ze nieco s tym treba urobit.
Už len to, že chodiš na BILINGUALNE GYMNAZIUM nie si určite nula, máš len nedostatok sebavedomia.