Dobrý deň, neviem ako začať tak pôjdem na to postupne. Mám 20 rokov. Po roku nezamestnanosti som začal navštevovať vysokú školu (bol som tam asi dva/tri týždne) z ktorej som prestúpil na inú vysokú školu, z dôvodu, že sa mi tam nepáčilo, a práve zisťujem, že možno ani toto nie je to "pravé orechové". Rodičia mi povedali, že pokiaľ ma to nebude baviť, môžem s to nechať, že si budem musieť nájsť prácu. Síce ani jedna z týchto škôl nie je ta, ktorú som chcel študovať, chcel som niečo úplne iné, avšak mám strach z odmietnutia a z toho že sa mi to nepodarí, a z osobného zlyhania, že sklamem rodičov (aj keď viem, že ma nenútia študovať), tím, že odídem z ďalšej výšky. Jednoducho neviem absolútne čo zo životom, a strašne ma to psychicky vyčerpáva a mávam z toho neuveriteľné stavy úzkosti- z toho, že robím/študujem to čo ma možno nebude baviť a nepodarí sa mi to, po čom túžim alebo ma bude baviť, a z toho idem priam zošalieť. Možno si to nedokážu niektorí predstaviť, ale naozaj premýšľam nad tím asi naozaj snáď každú minútu.
Zlyhanie, neviem čo so sebou?
Dakujem, no hej len sice mam malo rokov, ale zazil som svoje, a viem ze zivot nie je lahky, a neplni sa podla predstav! :(
Ale viem si to predstaviť, trápi to mnoho mladych ľudí. Musis sa naučiť rozmýšľať racionálne. Plánovať. Život je o kompromisoch. Vyber si takú cestu, aby si mal čo najviac možností. Neoplatí sa študovať neperspektivny odbor, aj ked ťa momentálne baví.
"Leben ist kein pocherei" hovoria stari presporaci, co znamena, ze v zivote nie je vzdy len to co nas bavi a co mame radi. Casto musi clovek dlhe roky tazko pracovat, robit aj veci co sa mu hnusia, aby dosiahol nieco, co si naplanoval dosiahnut.
To zialbohu dnes mladych neucia a slubuju im nerealisticke, ako zaujimavu a prijemnu robotu a same dobre veci pre nich. To je ale uplna loz, zivot je tvrdy a clovek musi bojovat o to, co chce dosiahnut. Az potom sa moze tesit a uzivat vysledky svojej prace a usilia.
A ked sa cloveku nieco nepodari, nesmie sa nechat zlomit, alebo skusat znova a znova, az kym nezisti, ze sa to nijak neda v jeho pripade.
A vtedy si musi znova vytycit ine, realistickejsie plany a znova dlhe roky pracovat, kym ich dosiahne.
