15. ročný pudlík stredného vzrastu

tiež si myslím, že na takéto je priskoro. Ako píšu podo mnou, pokiaľ sa hrá, papá, chodí na prechádzky je to OK..ved kvoli starobe ani človeka nezabijeme..mám 10 r. yorkiho, a neviem si predstaviť ako ja zvládnem toto raz.

Sme na tom podobne, akurát že náš pudlík má rokov 13. Je slepý, chýba mu veľa predných zubov (hold, narážanie do stien je vecou zákernou) a po zrážke s autom takmer ohluchol. Väčšinu dňa prespí. Keď ideme vonku tak často musím chodiť po neho - lebo nevidí ma a slabo počuje, tak nevie odkiaľ na neho volám. Ale je ako vždy, chodí za mnou aj na záchod (ak momentálne nespí), stále vrtí chvostíkom, hrať sa nezvykol ani za mlada, takže v tom nevidíme problém.

Nevidím dôvod prečo by ste ho mali uspať, ako bolo povedané, pokiaľ sa chce hrať a pýta jesť, tak sa netrápi, je len starý a preto často unavený. Ty by si tiež nechcel/a , aby ťa rodina dala uspať len kvôli starobe.

Keď už sme pri tých filmoch, aj Marley a ja je krásny film

ja to vidim tak, ze dat utratit psika je ta uplne posledna moznost, ako zabranit velkemu utrpeniu, inac mu nemam pravo siahnut na zivot. pokial sa psik chova tak ako opisujes, urcite nechce zomriet.

lost: myslím, že ak máš taký dobrý vzťah so svojím psom, ako ja, tak by umrel za krátky čas po Tebe. :/

Videli ste film Biely Bim, čierne ucho?, resp. čítali?

tam je krásne zobrazený vzťah pána a jeho psíka. Neviem dočítať knižku, lebo viem, ako sa skončí :/

No uprimne, najradsej by som chcel byt ja prvy, a nie nech je moj pes :D
Ale zase tak sebecky byt nemozem :)

Lost, posledné dni sa môj psík nepostavil vôbec, ani nežral, ani nepil, ani nič nevylučoval. Ošedivel,len spal, ťažko sa mu dýchalo, presne ako keď umiera starý človek. V jeho posledný deň som ráno s plačom volala veterinárovi, kým prišiel, psík odišiel sám. Ešte predtým však sám prešiel na jeho najobľúbenejšie miesto, pri schodoch, kde ma vždy čakával:-)
Sám budeš cítiť kedy je "ten" čas

slnecnica
lost
- zdieľam rovnaké presvedčenie a ďakujem, že ste ma v tom utvrdili ... :))

No teda... to musi byt pekelne narocne najst ten "spravny cas" resp kde je hranica kedy je to uz vhodne?

Napr - nevie jest, nevie sa postavit. Ono to nepride zo dna na den, ale postupne sa to pomaly zhorsuje.. Cize najskor je tazke sa postavit, potom sa ale postavi, neskor je tazke sa postavit, ale este je to sprevadzane bolestou, ale postavi sa, je to este OK ? Co ak sa postavi len na pol minuty?

Tiez ma toto caka teda..

Nad uspatím by som uvažovala až keby sa nemohol ani len postaviť, napiť či najesť.

Ďakujem Ti veľmi pekne za Tvoje slová. To isté si myslím aj ja. Podľa mňa kým je na tom tak, ako je, tak je to OK. Môj otec však stále trepe, že už ho treba dať uspať, lebo je starý. Našťastie mama stojí na mojej strane a nedala by ho kým je v takomto stave.

TAkže ešte raz ďakujem za podporu :)