Mrzia ma vzťahy v rodine.. necítim žiadnu istotu

Ahojte,
chcela by som sa s vami podeliť o moje starosti, kedže sa akosi nemám komu vyspovedať :(
Idem študovať do Brna veľmi ťažký odbor. Teraz cez leto som sa zhrútila a beriem AD. Ide o to, že vobec necítim podporu od rodiny, nikdy u nás neexistovala komunikácia. Ja vlastne neviem, kam patrím-na intráku je to neznáme a nové, a domov chodiť nechcem, necítim sa tam dobre.
Mama je prísna a otec sa o mňa nikdy nezaujímal. Vždy sa postaral aby som mala čo jesť, ale nikdy sa so mnou neporozprával, iba o známkach. A keď som sa v škole zlepšila, nepochválil ma za to :( Keď som mala 8 rokov, otec si našiel milenku, ale nakoniec zostal s nami. Už vtedy mi bolo jasné, že moji rodičia ostali spolu, len koli deťom. Nikdy to už nebolo ako predtým, naši vedľa seba iba žili a tolerovali sa. Ja som to cítila a veľmi ma to bolelo. Keď som mala 12 našla si milenca zasa mama a otec chodil domov čoraz menej.
Mám ešte 2 mladších súrodencov. Jeden berie drogy a reže sa a už sa snažil aj predávkovať. Skoro mu to vyšlo:-(. Druhá má ťažkú depresiu 2 roky. Mama sa nám venovala, snažila sa, ale otec vobec. Vtedy som si myslela, že je chyba vo mne, keď si ma nevšíma. Začala som sa pilne učiť, aby mal zo mňa radosť. Učila som sa po nociach, chodila na súťaže, ale náš vzťah sa nezlepšil, práca mu bola vždy prednejšia, rovnako ako oslavy s kamarátmi. Potom som začala mať problémy s poruchami príjmu potravy. A tie mám doteraz. Mám aj trvalé zdravotné následky. Netuším, ako to budem zvládať spolu s vysokou. Ešte som nemala žiadny vzťah, lebo vlastne ani neviem, ako sa k chlapom správať a vobec, už neverím, že by ma mohol mať niekto rád.
Proste necítim žiadnu istotu v rodine, sebadoveru, sebúctu, neznášam sa, nedokážem sa z ničoho tešiť. Zistila som neskoro, že každý kope iba sám za seba. Cítim ešte zodpovednosť za surodencov..ale ako im mám pomocť, keď najradšej by som umrela? :( veď ja neviem, prečo som sa narodila, keď som nikoho nikdy nezaujímala a teraz sa iba trápim, namiesto toho aby som rozdávala šťastie?
Ale ja si proste myslím, že človek, ktorý nie je šťastný, nemože robiť druhých ľudí šťastných.
Nikto nie je dokonalý. Ani ja. Nikomu nemám nič za zlé, odpustila som rodičom, i sebe. Ale ja už neviem, ako ďalej :(