Ako ďalej ?

Ahojte,
posledné týždne mám do všetkého strašnú nechuť, nemám náladu na nič, doslova ma nebaví život.. má to aj svoj dôvod ..
Nie vždy som bývala taká aká som teraz , pred 6 rokmi som bola iná, bola som šťastná,plná života a optimizmu.
Potom si domov priniesla priateľa , poznala som ho odmalička, mala som ho rada prvé mesiace bol v pohode , potom sa niečo zmenilo ... začal mi nadávať , hučať po mne i mojom psovi ,ponižoval ma, nadával mi..
o asi dva roky ako k nám prišiel sme sa presťahovali , tam sa to začalo zhoršovať .. Prišla prvá facka (moja matka bola pri tom, mohla ho zastaviť ,ale nespravila to..) neskôr druhá,tretia ... raz ma chmatol za rameno, vláčil ma tak po celej chodbe až ku mne do izby ,tam ma postavil na nohy, sotil tak ,že som sa tresla o stenu a padla na zem, na to si do mňa schuti kopol.. (tiež pri tom matka bola, nespravila nič...) pokračovalo to , bolo to ako v začarovanom kruhu , nadávanie , hučanie po mne, hučanie po psovi , zmlátil ma , potom keď sa predo mňa postavil pes , zmlátil aj jeho..
vyhrážky typu : ak niekomu niečo povieš zabijem ťa, ale najprv nechám pred tebou skapínať toho bastarda! ..
raz som sa odhodlala povedala som otcovi ,že mi nadáva(viac som nepovedala) keď k nám otec prišiel ,moja matka sa zastala jeho a celé to obrátili proti mne, vraj ja vymýšľam, ja mu nadávam , ja robím bordel ! a keď odišiel , zmlátil ma ako nikdy v živote, šlahol ma o kuchynskú linku, dokopal .... a o týždeň mi pes zmizol a on sa mi začal smiať do tváre ,že ho zabil ... môjho psa, pes ktorý stál celú tú dobu pri mne, znášal všetko so mnou, pretože nikto s mojich "kamarátov" o tom nevedel...
takto to šlo ďalej a ja som si o rok a pol priniesla domov nového psa.
Keďže som už bola staršia a mala som šteňa ktoré bolo treba ochrániť pred ním, začala som sa mu brániť.
dostala som novú chuť žiť..
raz keď domov prišiel opäť sfetovaný /áno,dobre čítate/ chcel sa do mňa opäť pustiť, ale vtedy pribehla moja už pol ročná fenka a skočila predo mňa s vycerenými zubami , nie je najväčšia, ale zuby a skus ma riadne .. zabrzdil sa .
Pamätala si ako ma pred ňou (mala 3 mesiace) zmlátil , dokopal aj ju a potom šlahol o schody..) a teraz tu stojí predo mnou a bráni ma.. ako som vravela , zháčil sa a ustúpil o krok vzad, využila som šancu a rýchlo aj s fenečkou utiekla do izby, odvety to skúsil ešte niekoľko krát , ale vždy predo mňa skočila.
a tak to ostalo pri nadávkach,ponižovaní,trieskaniu s dverami, pri hádkach s matkou (vychádzam s ňou na vonok dobre, keď sme samé,ale vo vnútri by som jej najradšej vykričala niečo nepekné) atď.
ale mňa to i tak stále užiera, keďže psov nadovšetko milujem mám doma momentálne tri fenečky ktoré nadovšetko milujem.
všetky sú opatrné voči chlapom a najmä tá najmenšia .
prestal by kradnúť peniaze, pretože mi babi strážia izbu.
ale i tak sa bojím,že raz prídem domov a babi tu už nebudú, budem opäť sama ..
neustále ma to zožiera, nemám nikoho, možno jednu skutočnú kamarátku ...
ľudia ma poznajú ako šťastné decko ,ktoré nemá problémy, ale ja taká nie som už dlho nie..
nedokážem chytiť novú chuť do života a som z toho na nervy ,občas ma to len tak chytí a začnú mi prúdom tiecť slzy..
po tom všetkom nedokážem normálne žiť, najmä nie ak s ním budem v jednom dome.
Neviem ako ďalej, čo robiť, bojím sa spať a následne sa ráno zobudiť.
Na jednej strane svoju matku mám rada ale na druhej ju nenávidím -tak strašne .. za to ,že to nezastavila,za to ,že sa ma nikdy nezastala ,za to ,že mi dala po papuli keď som jej povedala ,že to on mi zabil psa...
Mám strach,že sa to všetko začne (hoci urážky atď ešte neskončilo)
Som zúfalá, vystrašená - hoci navonok nie je nič poznať.
neustále mi behá po rozume ,prečo práve ja ? prestane to niekedy ?
čo do kelu mám robiť ??
ja už vážne neviem...