...a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom....dokážete to? Odpúšťať? Nielen zabudnúť a zmieriť sa, ale skutočne odpustiť? Nosite nadalej v sebe všetky krivdy, ktoré boli na vás spáchané, napadne vás pri spomienke na človeka, čo vám spravil? Máme vôbec právo žiadať nejaké odpustenie hriechov u Boha, ked to sami nedokážeme? Vždy som si myslela že nie som človek, ktorý je taký, ktorý neodpúšťa a drží si tieto veci v sebe. Ale je to skutočne tak? Alebo to že si to pamätám je len prekliatím mojej výbornej pamäti, nie zatrpknutosť? Ktovie aký názor na toto majú psychiatri :) viem že som vždy ťažko odpúšťala...no myslela som že odpúšťať viem, napokon, veď som sa s tými ľudmi uzmierila. Bráni mi to v posune vpred, alebo je to len psychologický kec? Heh, viem že asi moc filozofujem - ale AKO JE TO U VAS?
Odpúšťanie
Nemám problém nikomu odpustiť... vlastne som neuraziteľný. Nedokážem sa uraziť, nech by ste mi povedali čokoľvek...
Zabudnúť nezabúdam. Lebo dobre si pamätám, že keď som týpkovi požičal 300 evra a nevrátil mi ich, tak druhykrát mu už nepožičiam, čo by ma neviem ako pekne prosil.
Odpustiť niekomu neznamená zrobiť zo seba fackovacieho panáka
Ten kto vie odpustat, tomu sa zije... jak v nebicku.
odpustit nie je problem,
zabudnut je.
ak niekto sklame, nikdy nezabudnem, a pochybujem ze by sa niekto snazil tak, aby som zabudol..
to by si zehlil roky a roky :D
nestalo by mu to za to..
samozrejme to musi byt nieco velke a nie ze bude meskat 10 minut a uz mu nikdy neuverim ze pride na cas, alebo nieco v takto malom zmysle..
ide skor o nalomenie dovery..
...nech nad vášim hnevom nezapadá slnko...Sv. Pímo
Inak povedané prv sa smierte, dokiaľ nezapadne slnko.
Googli si: boh odpusta
Veľmi sa mi páči, lara 321 L.B.Smedes
Odpustenie nie je popretie alebo zabudnutie.
Odpustenie nie je ospravedlnenie.
Odpustenie nie je zľahčovanie.
Odpustenie je prepustením väzňa na slobodu a objavom, že tým väzňom sme boli my sami.
L.B. Smedes
odpustanie pomaha viac tomu kto odpusta ako tomu ktoremu je odpustene!!! odpustit treba ale zabudnut sa veru neda...podla mna to stale tej dotycnej osobe vytknes na oci co ti zapricinil...treba sa s tym asi uz len naucit zit zmenit sa to uz neda
Ked sa na niekoho stale hnevas a nevies odpustit tak ten clovek bude v tebe stale s tebou a aj ten pocit.
Nikdy sa ho nezbavis.
Ked odpustis mozes sa opat nadychnut...
Spraval sa k Tebe iba tak ako vedel a na to sa nemozes hnevat.
inak keď si tak čítam tvoje slová, pripadá mi to, akoby si sa snažila odpustiť tým, že sa snažíš na to zabudnúť. A to je nesprávny spôsob, tým sa to len zhorší. Emócia sa zasunie hlbšie do podvedomia a odtial ju bude veľmi ťažké dostať von. Odpustiť = pochopiť a prijať. Okrem toho, človek, ktorý vo svojom živote spravil chyby (čo je asi každý), ktoré si uvedomuje (to zase málokto) a ľutuje ich (mizivé percento), ten dokáže aj odpustiť.
zabudnúť a odpustit nie je to isté. Ja to mám asi nejak takto... nedokážem sa hnevať na niekoho, kto mi je ľahostajný. Musím niekoho milovať, aby som sa mohla hnevať. Ak som nedokázala odpustiť, znamená to, že som zrejme dostatočne neľúbila. Avšak život prináša situácie, keď je potrebné sa učiť odpúšťať hoc aj celé roky, desaťročia. Pretože ak neodpustím rodičom, neodpustím ani sama sebe. Svoju vlastnú existenciu.
