Po 25 rokoch manželstva sa manžel začal ku mne správať doslova odporne. Je na mňa alergický, kričí len keď poviem slovo, nič čo urobím nie je dobré. Stále mi niečo vyčíta. Aj predtým sme sa občas povadili, ale teraz je to úplná katastrofa. Nenapadlo ma vôbec, že za tým bude iná žena, prišla som na to náhodou. Otvorene som mu to povedala, že o tom viem. Nebolo to len podozrenie, jednoducho som mala istotu.
Samozrejme to zapieral, ale to robia všetci muži v takejto situácii. Predtým sme už mali pauzu v intímnom živote, lebo vždy bol milý iba pár hodín pred sexom a potom už hnusný. Tak som odmietla za takýchto okolností s ním spávať. Teraz sa znova začal pokúšať a aj keď mi bolo zo všetkého do plaču, súhlasila som. Ale povedala som mu predtým, či mu nie je trápne, že najskôr podvádzal manželku s milenkou a teraz ide podvádzať milenku s manželkou. Povedal, že nie, nie je mu to trápne. Pri sexe sa ku mne správal milo, ale potom zase začali jeho slovné útoky. Vidím tú strašnú averziu, nekonečné klamanie hlavne vtedy, keď chce vypadnúť z domu, lebo je s ňou dohodnutý. Ja to viem, ale keď mu poviem, aby sa aspoň nezdadzoval klamaním, tak začne na mňa kričať že som šibnutá.
Rozvod by mi nevadil, dokonca by som ho uvítala, ale nič by sa ním nevyriešilo, lebo nemám kam ísť. Máme 17 ročného syna, ten nič netuší, vidí len to, že sa hádame. Ale dôvod nepozná. Je mi jasné, že manžel je nervózny aj preto, lebo je zamilovaný a chcel by byť so svojou milenkou. Miesto toho sa musí dívať na manželku, ktorú už dávno nemá rád.
Neviem ako mám túto situáciu zvládnuť. Na prenájom nemám peniaze, žiadny iný byt nemám a tento byt v ktorom bývame je manželov, mal ho už pred uzavretím nášho manželstva. Je mi veľmi ťažko. Poraďte prosím.
Nevera-ako sa zachovať?
Skľúčená, nemáš sebaúctu, sebavedomie, neznášaš sa aj ty sama. (to kričí z tvojich príspevkov). Si s tým spokojná? Asi nie. Ak nie, tak s tým niečo rob. Začať sa dá tak, ako napísali Maoam a Marsmeloun. Správaj sa tak, aby TEBE bolo čo najpohodlnejšie, aby TEBA nikto nedráždil. Čo sa staráš o manželovu pohodu, ak on na teba kašle? Si jeho poskok?
tak po tomto, co si napisala...
mat muza despotu - nic moc teda
Keď žena zistí niečo také, nikdy to nie je jednoduché a tie pocity sú veľmi zmiešané. Spávať som s ním začala preto, lebo som sa nazdávala, že keď predtým bola pauza, tak preto si našiel milenku. Ale vidím, že pokojne spí aj s jednou aj s druhou. Preto toto už riešiť určite nebudem a viac s ním spávať nemienim.
Syn ho má veľmi rád, ani si neviem predstaviť ako by ho to zobralo, keby bol odrazu bez otca.
Môj muž má veľmi komplikovanú povahu, problémy má aj v iných vzťahoch (kolegovia, susedia atď.) ale nikdy neuznal, že má na tom svoj podiel viny. Naše rozbité manželstvo - to som napr. jedine ja vinná. On je len obeť. Vždy keď som sa mu snažila v klude vysvetliť, že aj on predsa musí uznať, že na našom vzťahu má tiež svoju vinu, tak povedal: áno, to máš pravdu, mojou chybou je, že neviem tresknúť po stole a poriadne ta zrúbať. A keď sa ho jeho brat spýtal, čo mu teda na mne vadí, tak povedal - a hovorí to všetkým - že mu vadí to, že neposlúcham. On tomu aj naozaj verí, že žena má poslúchať. Vyrástol vo väznici - jeho otec bol bachár a tí, čo ho poznali tvrdia, že to bol strašne hnusný a agresívny nervák. Ja som ho nepoznala, keď sme sa zoznámili bol už mŕtvy. Môj muž má ale údajne jeho povahu. A určite tam hrá rolu aj otcov vzor.
Určite nie je riešením ostať s manželom a ani to nechcem. Len potrebujem vedieť ako sa správať aby som ho nedráždila a bol tu pokoj. Aby som v kľude mohla plánovať ako sa zariadiť a kam sa pobrať.
bože no este ho za to pochval .. on ťa podvádza , mrzko sa ku tebe sprava , huka po tebe ,... a ty este rozmyslaj ako neprilievať ohen do ohna ...a ked sa mu zažiada roztiahnuť mu aj ked s plačom nôžky .... by som ho srala ... by som sa s ním nebavila .... a ked by po mne zhukol ja by som po nom tiež ..nespavala by som s ním v jednej posteli nezaujímala sa o to kde je , neobsluhovala by som ho , neriadila mu ...nič proste .... syn je už dosť velky na to aby to pochopil ... ved so synom sa može normalnbe baviť aj sa mu venovať ... no kebyže toto mne spraví muž ... už sa k nemu ani nepriblížim ... hnusil by sa mi ...
chodis do prace?
z toho co pises, mi nie je celkom iste, ci si definitivne rozhodnuta odist a zacat novy zivot bez neho, ale cakas, ako sa to vyvinie
zatial maly tip: okamzite prestan robit doma full service, ignoruj ho a hlad si len svoje + hlad na syna
manzelik nech sa stara sam, alebo nech sa o neho postara jeho nova kocka
nechapem, preco s nim este spavas, no ale co uz, to je tvoje rozhodnutie, ale tym seba samu davas do velmi znevyhodnenej pozicie v tejto situacii
idealne by bolo, keby si niekam vypadla a jemu to ani neoznamila
nieze mu este navaris obedy a zamrazis...
ak mas tu moznost, vypadni niekam, k rodicom, ku kamoske, alebo na dovolenku, na chatu, hocikam, tyzden-dva financne snad zvladnes (mas vlastny ucet aspon??, nejake vlastne peniaze?)
myslim, ze zaklad je prestat sa o neho starat
ak chces zacat novy zivot, nic nie je nemozne, moja dobra znama to ma prave za sebou, muz ma dom na seba, nic jej nedal, ani len tricko, ona pracuje a zobrala si uver, na malinky byt, ale hlavne, ze ma psychicky klud uz, zacina od nuly, ale ma jedno - POKOJ
A vyrieši sa tým niečo? Ja už tú neveru neriešim, netvrdím, že to mnou neotriaslo, ale stalo sa a žiadna hystéria by tomu nepomohla. Len by som chcela v kľude fungovať ďalej a prípadne čakať na chvíľu, kedy sa situácia zmení a ja budem mať kam odísť. Ako ale zabezpečiť, aby tu bol kľud? Čo mužov najviac dráždi, ako by som sa mala správať, aby tak nevybuchoval? Resp. čoho by som sa mala vystríhať? Nechcem prilievať olej do ohňa.
Áno, už som nad tým rozmýšľala, problém je len v tom, že on je nervózny len čo ma uvidí. Už ma naozaj nemôže ani vystáť. Mám pocit, že nech som akokoľvek milá, jednoducho mu prekážam moja prítomnosť.
