už ako dvoj ročnej jej diagnostikovali hyperaktivitu a trvá to dodnes. Neustále potrebuje pozornosť, spoločnosť, alebo nejakú novú hračku, či telefón, laptop, čo ju zabaví. Nedokáže byť sama so svojimi myšlienkami. Hrám sa s ňou koľko môžem, ale na druhej strane mám aj iné povinnosti a potrebujem aj svoje súkromie, čo je pre ňu neznámy pojem. Akonáhle sa jej chvíľu nevenujem, tak si svoju zlosť vybíja neskutočným spôsobom, prekračuje hranice a absolútne nemá žiedne limity. Čo sa týka provokovania, kričania, bitia, zryzenia, skákania, robenia napriek a hovorí veci, ktoré ľudí rania. Je rozmaznaná a komanduje celú rodinu. Neexistuje spôsob, ako ju ukludniť. Aj keby ju jej otec zmlátil, čo sa neraz takmer podarilo, tak sa na tom bude smiať a robiť ešte viac napriek. Nič na ňu neplatí. Neuvedomuje si závažnosť slov a činov. Nemá dobrú výchovu. Máme spoločnú len mamu. Jej obaja rodičia sú pracovne vyťažení a aj dosť starí a často býva sama doma do večera. Pokial nie je s jej kamarátkami. Som jej sestra a lúbim ju a asi preto ma tak hrozne štve, že je celá po jej otcovi, kvôli ktorému som sa musela v 15tich odsťahovať. Je to agresívny, hlučný hulvát, ktorý na všetkých nadáva za chrbtom, je lakomec, ktorý neustále myslí na peniaze. Neznáša \"fajnových\" ľudí, ktorí sú \"príliž čistotní\" a \"hákliví na svoju osobu\" a nenadávajú. Takých ľudí považuje za čudákov a ľudí, z ktorých sa treba vysmievať. Bohužial, ja som presne ten prípad. Som po svojom otcovi, ktorý je slušný, inteligentný introvert. Moju sestru mám však rada. Na druhej strane je šikovná, vie sa správať, keď sama chce, zvyčajne medzi cudzími. Ale všetku zlú energiu si vybije na rodine. Rodine povie tie najhoršie slová, nevadí jej ani fyzicky ublížiť nám, zákerne podraziť a klamať, neustále niečo chce a to málo, čo nedostane od rodičov si vie tak vytrvalo vydupať a neustále s tým otravovať, že to nakoniec dostane. Nestojí si za slovom. Jeden deň sa vie úprimne ospravedlniť za niečo zlé, čo spravila, so smutnými očami a pokorou a na druhý deň robí presne to isté. Je to hrozná manipulátorka. Čo z nej preboha vyrastie??? Ako ju aspoň z časti vychovať k slušnému človeku s charakterom?
Bojím sa, čo vyrastie z mojej 11 ročnej sestry
xxy lenže ja a ten čas, čo som s ňou, veľa vody nenamútim... Fackať ju - raz, či dva krát v živote mi ruka vystrelila, aj otec jej vylepí, mama ju bije po riti a silno, ale ona sa tomu len začne smiať, alebo robiť ešte viac napriek... ona dobre vie, že prizabiť ju nikto nemôže a to, čo dostáva ju akoby ani nebolelo...
Jedlo - ona nič iné jesť nebude, rodičov vydiera a je schopná hladovať aj dva dni, keď nedostane to, čo ona chce. A tak postupne si mamu spracovala
Ja za jej výchovu nemôžem, cez školský rok nie som ani v tom istom meste, vidím ju málo. A najväčší podiel na tom má jej otec, ktorý je sám o sebe "charakter" a ju podporuje, aby bola taká istá, ako on.
ja sa jej ani necudujem, ze sa tak sprava, ked ju nik nespacifikuje. jasne, ze si potom dovoluje. no hold, sami na seba si pletiete bic. a ta jej strava je katastrofa - za to je zodpovedna matka. ci jej na tom nezalezi? nevie naordinovat stravu decku?ale ked chce niekto behat po psychologoch namiesto toho, aby jasne urcil mantinely, tak prosim. potom je ale marne vyplakavat.
xxy, july ...fackať ju nebudem, aj keď pár krát ruka svrbila. Ona sa správať VIE, všetkých si vie omotať okolo prsta, kamaráti sa s triednou učiteľkou, ktorá hovorí, že je milá, len trochu živá, ale ináč v poriadku. V triede je vodca, je vtipná a manipuluje ludí k svojim potrebám. Keď niečo chce dosiahnuť, presne vie, ako sa má správať a pôsobí uvedomelo. Lenže veľký problém jej robí rešpektovať rodinu a poznať, kde sú hranice. Ľudia, ktorí ju milujú, sú jej majetok a povinní jej vo všetkom vyhovieť.
psycholog predsa nenahradzuje vychovu rodicov. dnes by ludia najradsej volali psychologa aj na vyrazky.
Mam hyperaktivneho syna, a hoci je tiez veľmi živý, chová sa slušne. To že je nevychovana, nesúvisí s hyperaktivitou ale s nedostatkom disciplíny. Tieto deti sa vychovávajú oveľa ťažšie a potrebujú viac trpezlivosti a pevnej vôle, a najme pevne hranice.
kafik jasné, že nie som tu od toho, aby som vychovávala, ale uvedom si, že keď teraz v lete s ňou trávim schválne viac času, neviem prekusnúť, ako sa ku mne správa. Bola som s ňou na dovolenke, kde bola dobrá, lebo som prakticky neustále bola s ňou. Ale raz mi robila napriek, tak som jej dala lekciu, stále odvrávala a v ten deň som s ňou ďalej neprehovorila ani jediné slovo. Ona vydržala do večera, potom prišla a ospravedlnila sa. Vyzeralo to ako že konečne sa poučila aspoň z niečoho. Ale na druhý deň spravila presne to isté a ja som už nemala síl. XY krát som ju musela zastaviť, že DOSŤ, toto si dovoľovať nemôžeš, nakričala som na ňu, alebo rovno odišla a ignorovala ju, kým som nevidela, že ju to mrzí. Ona si to vôbec neuvedomuje. A hlavne akoby to mohlo fungovať, keď jej otec sa potom na tom začne smiať a robí si aj s ňou z toho srandu. Nikto si ku mne toto nedovolí, len ona a jej otec -ten teraz, keď som dospelá, len za mojim chrbtom. Jeho, aj mamu však manipuluje a komanduje najviac. Oni na ňu kričia neustále za niečo, kričia už aj zo zvyku a ona ten krik už považuje za normálny tón, keď na ňu ktokoľvek kričí, myslí si, že len normálne rozpráva.
omg vy ste: mne toto hovoriť nemusíš, ja som s ich výchovou nikdy nesúhlasila, lenže keď im ja niečo poviem, tak sa vrcholne urazia a ja som tá najhoršia, čo si len príde na návštevu a kritizuje výchovu.
Myslíte, že psychológ by tu mohol ešte niečo zachrániť?
ked raz niekto podedi zle vlastnosti, nic s tym nezmozes. plus este ked je aj premaznana.. mozes ju sem tam prefackat, ked rodicia uz na to seru - i ked mozno sa spamataju, ked mala niekomu z nich vylepi. ked jej dali raz zlu vychovu, tak neni o com. podla mna si nebudete v dospelosti rozumiet.
a ked treba , tak kludne buddte na nu aj tvrdsi! Krik, hoci aj ked jej jednu strelis, tak kludne, keby ja mam taketo decko, tak je zalezene v kute vo svojej izbe po riadnej bitke, toto spravanie by som ani za svet netolerovala!
paneboze, ved je to decko! ked robi alebo chce nieco, nepolavim ani za svet, nebudem sa mu vobec prisposobovat, ked sa nevie vpratat do koze. Nech sa aj na hlavu postavi za to, musite byt na nu tvrdsi! Ona vobec nevie co je to respekt a nemate voci nej ziadnu autoritu! TO je to co jej treba ukazat, ze nebudete skakat ako ona bude piskat, ale naopak! Proste treba vediet povedat NIE a vediet odignorovat jej spravanie, nech je akokolvek stresujuce pre vas, treba to nechat tak, ona musi uvidiet ze proste tie jej triky uz na vas neplatia, potom ju to prejde a skludni sa! JE TO STALE DECKO, to si treba uvedomit!
Anonym, ty predsa nie si jej rodič, nesnaž sa sestru vychovávať, nemáš na to. Chyby, ktoré spravili rodičia vo výchove si deculo odserie na vlastnej koži a je to jedine ICH zodpovednosť. Čo môžeš urobiť TY je, že si pohovoríš s rodičmi, že takto to predsa nejde, nech s ňou chodia k psychologičke, stanovia pravidlá, ktoré musí dodržiavať... Rozhodne sa nesnaž pomáhať tam, kde je to nad tvoje sily, veď vidíš že ani dvaja dospelý ľudia si so sestrou neporadili, tak čo asi zmôžeš ty jediná? A žiaľ, sú ľudia (aj z blízkej rodiny), ktorí ťahajú okolie ku dnu a jediné, čo može okolie urobiť je - nenechať sa stiahnuť! Je jedno či je to matka, sestra alebo vlastné (dospelé) dieťa. Ak sa budeš príliš angažovať v sestrinej výchove, vyšťaví ťa, oberie o čas a energiu, ktorú si mohla venovať vlastnému životu a napredovaniu. Sú to zbytočné straty. Nauč sa zachovať si istý odstup, môžeš sa snažiť niečo robiť (ale ako laik a NErodič tu nezmôžeš nič) no, keď ťa to začne príliš vyčerpávať, preruš kontakt, to je to najlepšie, čo môžeš urobiť pre seba a pre sestru tiež.
