Neviem už ako ďalej, rady, ktoré by pomohli nedostanem, lebo nič nepomáha, potrebujem sa len vyrozprávať.
Nenavidím svoju matku. Brat mal včera 17 rokov a miesto toho, aby šla a niečim ho prekvapila - či mu čosi kúpila alebo upiekla blbý koláč, šla ráno s kamarátkami na huby a dovalila sa poobede ožratá. Pred pol rokom na moje meniny bolo to isté, ale boli to len meniny. V našom byte sa nedá žiť, je tu neskutočný neporiadok, s ktorým sa nedá bojovať. Keď som bola víkend sama, tak som niekoľko hodín upratovala kuchyňu (malá bytovková kuchynka), dala ju ako tak do poriadku. Na ďalší deň tam bol neporiadok naspäť. Niekoľko hodín som pratala na chodbe a netrvalo ani pár dní a bolo všetko naspäť. Vyhádzala som 5 igelitiek starých topánok, lebo sa cez chodbu nedá ani prejsť kvôli nim, ale buď sa záhadne vrátia alebo sa kúpia nové. Namiesto kvalitného jedla sa na ňom šetrí a kupuje sa alkohol. Bývam na východnom slovensku a nezamestnanosť je tu šialená, chcem veľmi odísť, ale bez práce sa to nedá (chodím len na absolventskú prax). A aj keby som ju mala, tak nemám to srdce opustiť brata. Otec tiež pije, no nie v takom množstve a s mamou si nevie rady. Je opäť nezamestnaná, mala dobrú prácu, ale nafúkala. Čím ďalej tým menej času som doma, už tu ani nespím, len jednu-dve noci v týždni.
Hnusí sa mi s ňou žiť, hnusí sa mi celá, to ako sa správa, aká je sebecká, ako ju zaujímajú len svoje sprosté alkoholické kamarátky a krčma. Na liečenie nepôjde, lebo ona "nie je" alkoholička.
