Psik

dakujem za prispevky. tiez to beriem akoby zradu :( ked vidim inych psikov tak sa pytam, ze preco ten moj si tu veselo nehopka a trochu aj ziarlim. mozno je to prehnane pre niektorych, ale tomu mojmu palim sviecky a rozpravam sa s nim. .

maria, viem, co tou zradou myslis ale vsetko zavisi od nasho postoja. moja lajka si predtym, nez sa dostala ku mne, vytrpela v spanielsku doslova horory a mala skoncit na stanici smrti. jej kamarati nemali to stastie a museli zostat tam. teraz mam dalsiu fenku odtial a rozpravam jej, ze lajka sa iste tesi, ze som pomohla dalsiemu psikovi z toho pekla von a pozera z nebicka na nas. lajka je aj tak s nami.

smutné ! ja si ani nechcem predstaviť, ak raz nadíde čas môjmu psíkovi, ako to prekonám. najmä ak sme spolu všade. spíme v jednej posteli, ak len trošku môžem beriem ju zo sebou... verím, že niektorí ste 2 roky smútili. neviem či by som si kúpila nového psíka. v tej bolesti by som to brala ako zradu môjmu psíkovi. Neviem fakt..

ale Deria tu mala veľmi dobrý názor, že zobrať si psíka z útulku by bolo riešenie. Lebo tí psíkovia prežili strašný osud a vedomie, že niektorému poskytneš milujúci domov možno pomôže zmierniť bolesť po strate psíka. Poprípade skús občas zájsť do nejakého útulku a pohraj sa so psíkmi, zober niektorého na prechádzku. Vieš ako im pomôžeš a akí budú vďační !!! Možno aj to ti psychicky trošku pomôže.

Je to individuálne ako to prekonať, ale je to ešte veľmi čerstvé, musí prejsť určitá doba.

ja som po mojej lajke strasne smutila a smutim po 2 rokoch este stale. ale hned som si zobrala z utulku dalsieho. uvedomila som si totiz, ze plac mi moju lajku nevrati. zato vsak mozem pomoct dalsiemu, ktory stratil vlastne vsetko: svojho pana, aj domov. na lajku nikdy nezabudnem ale ten pocit, ze robim stastnym dalsieho psika mi velmi pomohol moj smutok zmiernit.
a nemyslim, ze je to dobry napad, kupit si znova tu istu rasu. ako myslis ale stale ti bude pripominat tvojho prveho psika a pritom to vobec nebude on. mna osobne by to este viac bolelo.

prezivam to s tebou,naozaj mi je to je mooc luto.Ja som 2 roky nemohla o tom ani hovorit,lebo som len plakala,ked som na to myslela.Hovori sa ze treba kupit noveho psika,skor zabudnes.No ja psika nemam,bojim sa, lebo neverim veterinarom.Uvedomujem si ze je to moja chyba,lebo vsetci niesu taki.Psika mam stale v mobile.

kelll dufam ze to nebude tak dlho :( stale si myslim ze je bud vonku alebo ked som v praci tak ma caka doma..ked som doma a nevidim ho tak si myslim ze je len niekde schovany, kde ho nevidim. proste akoby tu stale bol. ale viem ze ked idem spat nespi mi pri posteli :( rano sa nebudim a prve co zbadam je on :( chyba mi tak velmi...

je mi to luto,stalo sa to aj mne,postaral sa o to zverolekar z BA Jurascik.2 roky som sa nemohla spamatat

myslite ze si mam zaobstarat hned noveho psika? tej istej rasy? alebo nejakeho ineho? skuste mi napisat taki, ktorym sa to stalo a co ich potesilo. dakujem

stalo sa to, uz je to tak, snazim sa na to nemysliet, ale viem, ze to bude smutne :( je to cerstve . . .

to je mi ľúto :( úprimnú sústrasť ... a čo sa mu stalo ?